Ako som potreboval 10523 fotografií k vytvoreniu projektu

1 projekt
9 filmovacích dní
96 hodín prác na projekte
1651 km cestovania
10523 fotografií

To všetko som potreboval na to aby som dokončil projekt "naše krásne malé mestá", v ktorom som chcel spoznať lepšie Slovensko a zachytiť ho netradičným spôsobom. Prešiel som prvou trasou postupne Bratislavu, Nitru, Zvolen, Banská Bystrica, Košice, Prešov, Poprad. Druhá trasa smerovala z Bratislavy, Trnavu, Trenčín, Žilinu až po Martin. Na svojej ceste som sa dostal na miesta, ktoré navštevujú prevažne turisti. Mestské veže, kostoly, námestia, hrady, zámky či obyčajné lúky, chodníky. Každé mesto mi malo čo ponúknuť. Nebolo však ľahké nájsť miesta odkiaľ by vynikol spôsob, akým som chcel mestá zachytiť. Popasoval som sa s tým a už čoskoro ponúknem videá z mojej cesty.

Pri spoznávaní a natáčaní miest som sa stretol s veľmi príjemnými ľuďmi, ktorí mi pomohli dostať sa na strechy budov, či miestností, kde by som sa len tak nedostal. Niekedy stačí tak málo a ľudia vám pomôžu. Jednoduchý úsmev je niekedy viac ako plná peňaženka peňazí. Do videí, ktoré spracovávam sa všetky zábery nezmestia. Buď z dôvodu zlej kompozície, kvality obrazu alebo sa mi proste nepáčia.Verím, že som svoju úlohu splnil a moje spoznávanie miest nebolo zbytočné. 

Severná cesta Váhom

Prvé mesto modrej cesty Trnava

Z histórie jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, ktoré určite nesmie chýbať v mojom filme. Doteraz som si pod Trnavou predstavil len fanúškov Spartaka a tvrdý prízvuk občanov mesta. Chyba ! Centrálna mestská časť je oddelená od zvyšku hradbami na východnej a západnej strane. Pri spoznávaní mesta som to samozrejme zachytil. Čo sa mi zdalo zvláštne bolo, že v parku hneď vedľa opevnenia skoro v 2 minútových intervaloch policajti plnili svoju vychádzkovú povinnosť. Človeka to civilizuje a nemá tak pokušenie zneužívať park na niečo, načo nebol určený. Záchody boli na každom kroku čo považujem za veľké plus pred inými európskymi mestami. V Barcelone toto bol veľký problém. Označenie malý Rím, ktoré toto mesto dostalo hlavne pre veľký počet kostolov, mi ponúklo výhľad z mestskej veže. Odporúčam sem ísť už len preto, že lístok na vežu dostanete od krásnych brigádničiek. Okrem toho získate inú predstavu o tomto slovenskom meste. Výhľad na malebné námestie je jedna z pých mesta.

Mesto módy – Laugarício – Trenčín

V tomto meste som v minulosti prežil pol roka v kolektíve úžasných ľudí. Na Trenčianskom hrade som za túto dobu bol minimálne 5x ale až posledná návšteva mi ukázala prečo máme byť na toto nádherné mesto hrdí. Asi jeden z najkrajších hradov na akom som bol. Za svoj cestovatelský život som absolvoval prehliadky nemeckých, rakúskych či anglických hradov ako Neuschwanstein, Sherwood  alebo Hohensalzburg či Budínský hrad. Náš hrad v tejto konkurencii určite neťahá za kratší koniec. Odporúčam sem prísť začiatkom leta, keď na hrade bývajú rôzne stredoveké akcie. Mal som to šťastie si cestu naplánovať práve v tom čase keď sa na hrad prišli pobaviť stredovekí rytieri, pôvabné princezničky a nechýbal ani majster kat od ktorého som dostal porciu vynikajúceho gulášu. 

Posledná zastávka bude v Žiline a Martine, kde ma okrem natáčania čaká aj sparťanský závod v blate a špine. Neviem sa dočkať :)

Ďaleký východ alebo ako som natočil perly východu

Na mojej palubnej doske filmárskeho plánu svietila červená kontrolka „východné mestá“. Nevedel som kedy bude ten správny čas ísť do takej vzdialenej zeme ako je "východ". Áno priznám sa aj ja som mal obavy, že čo ja budem len na tom východe robiť. Veď tam nič nie je a bla bla bla. Presne ako to už býva, ľudia čo takto frflú dostanú po hube a zistia, že by nemali mať predsudky. Veď východ je nádherná krajina, plná krásnych zážitkov. Je len na nás či si chceme uchovať dobrodružstvo pri objavovaní miest alebo budeme pohŕdať týmito krásnymi mestami, ktoré sú určite ozdobou Slovenska. 

Tak pekne po poriadku. Bol som po sestrinej svadbe, čiže som potreboval nejaký čas na regenerovanie mozgových buniek, dobitie energie, ktorá je potrebná pri dobrodružných výpravách. Vstal som preto až okolo pol deviatej a vybral sa na vlak smer Košice s prestupom v Margecanoch. Pri okienku kde sa kupujú lístky som natrafil na veľmi milú osobu. Vraj idem neskoro a už mi lístok nepredá. Nezdalo sa mi to ísť neskoro keď vlak mal prísť až o 5 minút. Asi sú to nejaké pravidlá, že ak nastupujete na stanici kde je len jedna koľaj tak musíte mať rezerváciu mesiac dopredu :) Nestratil som sa a samozrejme nahodil pre mňa veľmi netypický Hollywoodsky úsmev a šiel do akcie. „Poznám také zázračné kúzlo, že ak mi teraz ešte stihnete predať lístok tak budete mať veľmi krásny deň. Naozaj, mám to odskúšané.“ Čuduj sa svetu zafungovalo to. Lístok som dostal a vyčaril jeden Hollywoodsky úsmev aj na tvári mladej pani.

Kupé len pre seba a s elektrickou zástrčkou. Čo viac si môžem priať? Cesta šla z Banskej Bystrice cez Horehronie až do Margecanov. Nádhera, vlaková trať popri lesoch. Odporúčam všetkým srdciarom, ktorí majú radi prírodu.

Príchod vlakom na stanicu a hneď som cítil, že nie som doma. Krásne východoslovenské nárečie pri informačnom okienku mi ukázalo, že aha tu sa rozpráva trochu inak ako som zvyknutý. Najlepšie bolo keď ma zbadal asi 5 ročný chlapec a vraví “dzciii, pána čo to robíte ujo?“ Ani to neviem napísať ale poznáte ten výraz. Páčil sa mu môj statív :)

Prvýkrát som pocítil z mojej strany neskúsenosť, respektíve podcenenie situácie. Nepozrel som si otváracie hodiny hlavnej katedrály svätej Alžbety na košickom námestí. Hlavný klinec východného filmového ťaženia. Otvorené celý týždeň len akurát v pondelok, keď som tam ja, tak majú zatvorené. Bol som z toho trošku mimo o to viac, že som si to mohol v pohode o deň prehodiť len som sa slabšie pripravil. Nehádzal som však flintu do žita a na druhý deň som vstal o niečo skorej a bežal rovno do katedrály. Časovým sklzom som si trochu zahustil deň pretože ešte o 10:00 som bol v Košiciach a to ma čakal ešte Prešov a Poprad. O to horšie bolo to, že posledný autobus z Popradu do Banskej Bystrice mi odchádzal o 17:00 ak som chcel byť v kresťanskú hodinu doma. Takže jedine čo mi ostávalo je si to všetko dôkladne naplánovať aby som sa nezdržiaval. 

V Prešove ma privítalo dlhé námestie. Škoda, že na najvyššiu budovu námestia som sa nedostal. Človek by aj zaplatil za výhľad z vežičky ale komu keď v kostole okrem modliacich ľudí nikto nebol. Poslednou zastávkou bol Poprad. Neostávalo mi už veľa času na toto krásne Podtatranské mesto. Nabudúce si zaslúži toto mesto viacej pozornosti z mojej strany. Za pobavenie stojí prehováranie jednej milej slečny aby som vyšplhal na 30 metrový komín. Ona mi dá výstroj a aj zabezpečí istenie. No mať tak o hodinu viacej času, tak sa do toho aj pustím.

  

Druhý a tretí filmovací deň – NR, BB, ZV

Druhý a tretí deň patril mestám v strede Slovenska. Nitra a jej slávny hrad. Musím sa priznať. Konal som proti pravidlám, ale nevedomky. Nazrel som do katedrály vedľa hradu. Žiadny oznam, proste nič. Tak si idem ďalej schodiskom. Ciel bol jasný. Vystúpiť po schodoch čo najvyššie a spraviť krásne zábery mesta. No schody skončili a žiadny nadpis, žiadna ceduľka. Tak som neváhal a idem dnu. Mal som síce pocit, že tu asi turisti nemajú čo hľadať ale tak už keď som tu... Po chvíľke sa ocitnem v nejakej predsieni. Zrazu vidím obývaciu izbu a mne to svitlo. Veď ja som asi u nejakého farára a možno aj biskupa a ak rýchlo neujdem, bude zle. Naštastie som bol buď veľmi rýchly alebo farár veľmi pomalý. Nič sa teda nestalo a ja som šiel ďalej. Už len jedna nepríjemná vec sa mi stala, ale je to tak normálna vec v súčasnosti, že to ani nemusím nejak špeciálne opisovať. SBSkár si ventiloval stres z práce na mne, keď som sa pokúšal spraviť zábery z 3 poschodia nákupného centra Mlyny a vyhodil ma bez záberov. 

O to viac som sa potom snažil vo Zvolene. Kde som po dlhšej dobe navštívil Zvolenský zámok. Veľmi sa mi páčilo aj námestie. V tomto meste som prežil študenské časy takže na toto mesto nedám dopustiť. 

Bystrica klasika. Krásna ako vždy. Okorenil som to zábermi z Beniczkého domu, kde som využil malú prestávku na svadbe a fotografoval. Asi najväčšie prekvapenie bolo keď som využil futbalové kontakty a dostal sa do izby hotelu LUX na 13 poschodí a spravil tiež pár originálnych záberov. Chcelo to ešte kalváriu a nejaký záber z Urpínu ale žiaľ tam som sa nedostal.

Ďalší plán je výlet na ďaleký východ. O tom viac nabudúce.

Prvý natáčací deň - Bratislava

Leto ako na Sicílii a ja bez krému, čapice alebo inej ochrany robím zábery na moste Apollo v Bratislave. Ľudia musia ukazovať prstom prečo tento mladík v tele chlapa v stredných rokoch o 12:00 v najväčšom úpale skladá a rozkladá statív. Hrá sa s filtrami a divoko stláča spúšť fotoaparátu v pravidelných intervaloch. Nie je to veru najlepší čas na robenie záberov, ale chcem naraz toľko stihnúť, že nevydržím do večera čakať. Projekt oficiálne zahájený a ja začínam svoju cestu za timelapsovým filmom s použitím tilt shift efektu. 

Z dnešného dňa ma najviac dostalo UFO. Presnejšie výhľad z nového mostu terasy UFO. Ten kto zamieri do Bratislavy a chce vidieť čo ešte nevidel nech jeho kroky zamieria presne sem. Nerobím žiadnu reklamu reštaurácii aj keď mi dali zadarmo vstup. Naozaj to stojí za to. 

Ďalej nasledoval klasický turistický scenár v podobe návštevy Slavínu, hlavného námestia, areálu Eurovea. Nejaká ta loďka z nového mostu SNP. Zakončil som to vlakovou stanicou a ostatné nebudem prezrádzať.  Bratislava je krásne mesto, ktoré má vždy čo ukázať.

Filmárska cesta po stopách krásy slovenských miest

A je to tu. Niečo špeciálne, netradične, nezahraničné. Cestovanie o samote po našom krásnom Slovensku. Vytvoril som projekt “naše krásne malé mestá“, v ktorom zachytím krásu slovenských miest netradičným spôsobom. Dostal som mimoriadnu podporu od svojich kamarátov, známych, rodiny a ja sa môžem vydať za dobrodružstvom po našom najkrajšom Slovensku. Cesta je naplánovaná presne tak, ako ukazuje severná a južná cesta na mape. Začínam hlavný mestom. Obhliadnem si Nitru, Zvolen, moju rodnú Banskú Bystricu. Ďalej sa vydám na dobrodružnú cestu východu. Tam sa oddám krásam európskeho mesta kultúry Košiciam. Navštívim Prešovské koňare a južnú cestu zakončím pod Tatrami v Poprade. Severná cesta začne v Trnave. Zastávku si spravím v meste módy Trenčíne. Posledné dve mestá Žilina a Martin ukážu svoje prednosti na konci filmárskej cesty.

Niečo málo o projekte

Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo robím tento projekt? Čo je účelom projektu? Dá sa takto zarobiť, vrátia sa ti investície dané do projektu atď...? Takýchto otázok som mal naozaj veľa. Ja by som to celé otočil a skôr by som sa opýtal. Prečo nespraviť takýto projekt? Prečo neprecestovať celé Slovensko a vychutnávať si jeho krásu. Navštívil som už toľko európskych miest. Je to trendy, ale čo tak navštíviť 11 slovenských miest za týždeň? Možno to bude väčšie dobrodružstvo ako cesta do Barcelony či Manchestru. Uvidíme. Každopádne je to výzva, spomienky a skúsenosť, pre ktorú sa to celé oplatí robiť.

Ako cestovať bez mapy a ako na cestách ušetriť

Dobrodružné cestovanie

Pri svojich cestách sa často učím na svojich chybách. Veľakrát sa búcham do hlavy keď niečo spackám a nevyjde mi tak ako by som si predstavoval. Niekedy je však lepšie sa chybám vyvarovať. Práve z toho dôvodu som sa rozhodol napísať čo robím a čo zas nerobím pri cestovaní. Nemusíte so mnou súhlasiť to ani nechcem. Vytvorte si svoje vlastné pravidlá, ktoré Vám budú vyhovovať. Ja sa teraz podelím o tie moje.

Čo zásadne nerobím pri cestovaní

- nekupujem mapu

- nekupujem bedeker

- neobedujem v reštauráciách v centre mesta

- nespím v luxusných hoteloch

- neletím business triedou

- nevyužívam cestovné kancelárie

Čo  zásadne robím na svojich cestách

- používam Internet 

- zisťujem si vopred čo je v meste najlákavejšie (pamiatky, jedlá, bodovi, podujatia)

- rezervujem si hostel

- zaplatím si cestovné poistenie

- z každej destinácie si odnášam čo najviac spomienok, pocitov a zážitkov

- na cestách filmujem, fotografujem alebo zapisujem všetko čo sa mi zdá zaujímavé

Zdroj informácií

Pred cestou používam najčastejšie Internet ako zdroj informácii. Cestu na letisko, z letiska či cestu k hostelu alebo vybranej pamiatke si vždy pozriem vopred cez google mapy - https://maps.google.sk/ Táto parádna funkcionalita google umožňuje aj pozrieť miesto z pohľadu ako kebyže stojíte rovno v určenom mieste. Volá sa to myslím google walk alebo walking maps. Ako to vyzerá na Liverpoolskej stanici možno vidieť kliknutím na tento link. Pomocou tejto funkcionality nebude problém sa rýchlo zorientovať kde treba ísť. Ako bude vyzerať hotel v ktorom budem spať. Kde je zastávka na ktorej vystúpim atď. 

Na Internete samozrejme zistím, čo v meste najčastejšie ľudia pozerajú. Nemusím tak kupovať drahý bedeker mesta. Ak som napríklad v Amsterdame, stačí zadať do Google "co vidiet v amsterdame" alebo v angličtine "what to see in amsterdam" prípadne ísť rovno na istotu na http://dromedar.sk alebo zahraničný kvalitný server http://www.tripadvisor.com/ kde si po zadaní destinácie hneď zistím základné informácie ako teplota v krajine, fotky základných miest kde turisti chodia, prípadne ceny v krajine, valutové kurzy atď. Čo zabudnem získam hneď pri vystúpení z lietadla alebo iného dopravného prostriedku. Na staniciach a letiskách v každom vyspelejšom meste nájdete informačné stánky kde Vám láskavo a jednoducho vysvetlia čo len potrebujete v danej chvíľke vedieť (odchody vlakov, autobusov z letiska do centra, cena autobusových liniek, či je v meste metro a aké sú linky, získanie rôznych brožúrok a pamätihodnostiach daného mesta atď...). 

Ubytovanie

V rámci šetrenia finančných prostriedkov pri ceste o samote využívam hostel. Je 50-70 percent lacnejší ako hotel s tým, že lokalita býva prevažne v centre mesta. Personál väčšinou tvoria študenti alebo cestovatelia z iných krajín, ktorí si takto privyrábajú na svojich cestách. Zatiaľ som sa vždy stretol s čistou izbou a príjemným personálom. V hosteloch sa dajú objednať aj raňajky. Ceny sa pohybujú v európskych mestách do 5 EUR za raňajky. Prevažná väčšina hostelov má zadarmo Internet aj keď stretol som sa už v Anglicku aj s tým,  že to bolo za poplatok. Ja na rezerváciu hostela po celej Európe využívam stránku http://www.hostelbookers.com/   a zatiaľ ma nikdy nesklamala. Na stránke viete zistiť všetko potrebné o hosteloch vo Vami vybranej destinácii. Na stránke je adresa hostela, fotografie interiéru či exteriéru ako aj informácie o cene, či veľkosti izby atď. Veľmi dôležitou funkcionalitou na stránke sú aj recenzie ľudí čo prespali v hosteli. Tiež to môže poslúžiť ako kritérium pri výbere hostela. Vždy keď som vyberal hostel som vedel do čoho idem. Zistil som si čo najviac o hosteli a až potom rezervoval hostel. Čo je výborné na tejto stránke je možnosť rezervovať si hostel s tým, že zaplatíte len 10 percentnú zálohu za cenu pobytu čo je paráda pri cestovaní v ktorom nerobíte príliž striktné plánovanie. Čiže napríklad ja si vyberám hosteli v cene od 6 do 15 EUR. Nad túto sumu sa mi už neoplatí kupovať hostel. No a taká záloha potom je len 1 EURO. Čiže ak by sa mi plány zmenili a ja nakoniec nechcem prespať v Newcastle tak ma to jedno EURo nezabije ak tam nepôjdem.  

Toto sa mi zdá veľmi výhodné. Máte rezerváciu, ktorú si viete dajme tomu zabezpečiť mesiac alebo deň dopredu a ak zmeníte plány tak to až taká tragédia nebude. Čo je výborné je aj to, že hostel nebýva väčšinou kompletne obsadený takže ak sa rozhodnete o deň, dva naviac v danom meste tak to problém s prespaním nebude žiadny. Ja som to takto spravil v Barcelone. Rezervoval som sa v hosteli len na jednu noc s tým, že ak sa mi tam nebude páčiť, pojdem inde. Prespal som tam jednu noc a veľmi sa mi tam páčilo tak som hneď ráno predĺžil pobyt o ďaľšiu noc. Jedna dôležitá vec je ak už prídete do hostela nezabudnite si zabezpečiť locker (zámok). Umožní Vám tak zamknúť si batožinu v skrinkách a vy si môžete ísť vychutnať mesto bez obáv o Vašu batožinu. Ďalšia rada je, ak sa máte odhlásiť s hostela o 10:00 a Vám letí lietadlo až večer, využite tento čas a neobmedzujte sa batožinou. Tú si na krátky čas môžete nechať aj v hosteli aj keď ste už odovzdali kľúče. Každý hostel je na to vybavený batožinovou zónou. Ja to takto zvyknem robiť a využívam ešte kúsok času bez batožiny.

Ľuďia čo nechcú konverzovať s mladými cudzincami, chcú mať svoje vlastné súkromie. Nechcú používať lockeri (zámky na skrinku) a nechcú sa deliť o sprchový kút s ďalšimi dobrodruhmi si kľudne v danom meste môžu objednať hotel. Dávam do pozornosti stránku http://www.booking.com/ cez ktorú som už tiež objednával hotel. Napríklad do Ríma keď som tam bol na romantickom výlete. Hotel je už samozrejme drahší ale je to len na Vás. 

Odporúčam využívať aj cestovanie cez noc, kedy ušetríte jeden nocľah pretože sa dá prespať vo vlaku, alebo autobuse. Dokonca ako dobrodružstvo niekedy prespím aj na letisku aj keď to už nie je pre každého. Viacej o tom ako spať na letisku nájdete na stránke http://www.sleepinginairports.net/ .

Letenky

Zásadne kupujem letenky nízko nákladových spoločností  ako RYANAIR alebo EASYJET . V akciách je možné zakúpiť spiatočnú letenku aj za 39 EUR. Napríklad obojsmerný let do Barcelony ma vyššiel na 62 EUR. Prípadne let z Bratislavy do Liverpoolu za 69 bez batožiny a to nebola žiadna akcia ale normálny let. Odporúčam vyberať si deň odletu v utorok, stredu alebo vo štvrtok kedy ceny leteniek stoja najmenej. Tiež lety v noci sú lacnejšie ako tie ráno. Už nebýva pravidlom ako dakedy, že ak si kúpite letenku 2 mesiace dopredu tak bude lacnejšia. Neplatí to ! Poslednú letenku čo som rezervoval bola cca 24 hodín pred odletom a stála 54 EUR bez batožiny čiže rovnako ako keby že ju objednávam mesiac pred. Dôležitý je preto hodina odletu a deň v týždni ako doba rezervovania letenky.  

Pre a proti pri cestovných kanceláriách

V rámci šetrenia by som určite neoslovoval cestovnú kanceláriu. Cestovná kancelária síce všetko zariadi za vás a vy ste bez starostí ale prídete tak o dobrodružstvo a možnosť hrať sa na dobrodruha :)

Veci, ktoré spraví cestovná kancelária za Vás

- rezervuje dopravu (letenky, lístky na autobus, či vlak)

- rezervuje hotel, hostel apartmán

- vybaví cestovné poistenie na dobu pobytu

- vytlačí Vám množstvo papierov a potvrdení

- v prípade spackaného výletu sa môžete ísť sťažovať ale neviem aká je percentuálna úspešnosť refundácie nevydareného pobytu

Veci ľahko zvládnuté aj bez cestovnej kancelárie

- rezervujem si lacný let cez nízko nákladové lety ako RYANAIR alebo EASYJET, nebudem viazaný termínom a sám si vyberiem destináciu, spôsob a typ dopravy. Môžem si ju hocikedy zmeniť keď budem chcieť a podľa potreby sa rozhodnúť ako mi bude vyhovovať najlepšie.

- rezervujem si ubytovanie podľa svojej vlastnej predstavy, nebudem ohraničený ponukou cestoviek. Budem na 100 percent vedieť do čoho idem. Veľakrát sa stáva, že to čo vidíte v katalógoch cestoviek nezodpovedá skutočnosti.

- spoznám viacej ľudí bývajúcich v destinácii pretože sa na bežné otázky budem musieť pýtať recepčných, rezidentov či ľudí, ktorých na svojej ceste spoznám a to je podľa mňa celkom dobrodružná skúsenosť, hlavne keď oslovenému nerozumiete alebo on Vám :)

- cestovné poistenie sa dá vybaviť aj poslaním smsky. Napríklad cez UNION poisťovňu. Viac na http://www.smspoistenie.sk/  Nechcem propagovať poisťovňu, len v minulosti, keď som bol snowboardovať v Rakúsku, tak som si takto smskou objednal cestovné poistenie. Stojí to pár EUR. Dnes už ale používam iné cestovné poistenie. Poistenie na kreditnú kartu, ktoré platí na celý rok. Kedže cestujem často, zdá sa mi to výhodnejšie. Skoro každá banka takéto niečo ponúka. Ale pozor, takéto poistenie ak po roku nezrušíte tak sa Vám automaticky predĺži o ďalší rok. 

Tiež som sa dočítal niečo o tom, že ak cestujete na obdobie väčšie ako je pol roka tak je výhodné zaplatiť si nejaké špeciálne cestovné poistenie a odhlásiť sa zo zdravotnej poisťovne na Slovensku. Tým ste oslobodený od platenia klasického zdravotného poistenia na Slovensku. Tým pádom sa pre Vás stáva Slovensko ako jeden zo štátov Európskej únie a ošetriť by Vás už mohli len na základe cestovného poistenia. Zatiaľ som to nemusel riešiť, možno raz aj ja pôjdem na dlhšie obdobie a potom to bude aktuálne a napíšem o tom viac. 

O tom prečo je potrebné uzavrieť cestovné poistenie bolo napísané už veľa článkov. Takže použitím googlu si to viete zistiť. Pre tých lenivejších aspoň prvý článok čo som našiel http://www.dovolenkainfo.sk/cestovne-poistenie/502-preco-uzatvorit-cestovne-poistenie

Veľmi rád čítam dobrodružné knižky a hlavne v elektronickej podobe. To sa potom ľahšie cestuje. Dávajú mi veľa potrebných informácii, ktoré na cestách využívam.

Čerpám energiu a zážitky z cudzích miest

Hlavným účelom mojich ciest je poznať miesto v ktorom som, neponáhľať sa za nikým a za ničím a vychutnávať si každú chvíľu v cudzine. Natočiť a nafotiť len toľko toho aby ma to neobmedzovalo a nebralo mi to svoju cestovateľskú pohodu. Nesúdim a neodsudzujem iných ľudí za to, že vypadajú inakšie ako som ja. Žijú v inej kultúre a majú svoje vlastné pravidlá, ktoré som možno za takú krátku dobu akú som niekde bol ešte nestihol spoznať. Ja možno pre iných tiež vyzerám ako špinavý cestou zničený, spotený turista preto nebudem pri pohľade na pre mňa cudzieho človeka nechápavo krútiť hlavou a radšej si pomyslím, že každý človek na tejto zemi má svoj osobný príbeh, svoju cestu a my nemáme právo sa mu do nej starať alebo pohoršovať sa nad ňou.

Nočný spoj

Amsterdam - Utrecht - Duisburg- Dortmund - Berlín - Praha

Amsterdam definitívne opúšťam, ostáva len otázka ako, akým dopravným prostriedkom. Prvé čo človeka napadne je letecky. Amsterdam je mesto kde chodí veľa turistov no aj napriek tomu len veľmi málo nízko nákladových letov sem zablúdi. V skutočnosti to znamená, že dostať sa odtiaľto letecky príde dosť draho. Letenky sa pohybovali od 250 euro vyšsie a to by bola pre mňa ekonomická sebevražda počnúcť skutočnostou, že to boli ceny bez batožiny. Moja Váži 25 kg a to je za príplatok plus treba rátať s výdavkami ako doprava na letisko atď. Pozeral som alternatívu letov Ryanair, ktoré letia z Eindhovenu ale po spočítaní nákladov to zase preskočilo hranicu 200 EUR. Začínam preto improvizovať cez poľskú Airolinku. Tam by som to mal cez dva lety a Varšavu čo bolo celkom fajn ale zas len do Budapešti a po prepočte sa dostávam opäť nad 200. 

Existuje tu ale ešte jedna možnosť. Splniť si dávny sen cestovať cez noc nočným vlakom po Európe. Takže som kupoval nočný lístok s rezerváciou smer Amsterdam --- Praha. Kupoval som to cez internet od spoločnosti BH čiže nemecké vlaky. Medlil som si pri tom ruky, keď som na nástupišti v Amsterdame videl tie krásne vlaky dvojposchodové. S klimatizáciou, koženými sedadlami, wifi či zásuvkami na sieť. Tešil som sa, že prežijem krásnu noc super vlaku a že 15 hodín mi prejde asi tak rýchlo ako keď sedím v práci za počítačom a mám ten úžasný deň keď sa mi chce naozaj pracovať. O to viac som bol sklamaný keď som uzrel klasický Česko-Slovenský tragáč hádam ešte zo 60 rokov. Fúúú, prvé 4 hodiny v pohode pokiaľ som mal vozeň sám. Prešiel som Ultrechtom, Duisburgom, Dusseldorfom. V Dortmunde to začalo. Nasáčkovali sa mi Nemci do kupéčka a už bolo po pohode. Zjavne podgurážení Dortmunskí fanúškovia. Mňa mali za Angličana, asi som tak pôsobil s mojou vyholenou lebkou a serióznym výzorom. V Berlíne vystúpili okolo štvrtej nad ránom a ja som to mohol do deviatej v kľude dospať až k príchodu do hlavného mesta Prahy.

Keďže v Prahe som bol už niekoľko krát a verím, že aj väčšina ľudí čo tento blog čítate, nebudem sa preto vyjadrovať ako je v Prahe, čo tam vidieť a podobne. Zvažoval som či tu neostanem jednu noc ale čert to ber. Do Prahy ešte 100 krát pôjdem. Ostalo mi posledných 20 EUR, ktoré som mal na cestu. Povedal som sǐ, že ich idem neľútostne investovať do seba. Dal som si predsavzatie, že mi nič nesmie ostať a že zamenené peniaze do poslednej koruny miniem. Scenár bol jasný. Kúpiť alebo utratiť peniaze za niečo čo by som si nikdy len tak nekúpil, prípadne by ma mrzelo :)  Prišiel som pod Orloj a kukám na tých ľudí. Orloj žije svojim životom len 10 minút pred a 5 po celej hodine. Inak si ho nikto nevšimne. Lenže ja som sa rozhodol vyčkať na celú hodinu vo veľkom štýle. Sadol som si oproti Orloju hneď v prvej krčme pod ním. Kto to tam pozná vie, že tam by si Slovák a Čech už určite nesadne. 100 stojácich ľudí a asi päť ľudí v reštaurácii pod Orlojom. Ja medzi nimi. Veľké pivo za 140 korún ale ten pocit :)

Po investovaní peňazí do seba som sa ešte prešiel mestom a zamieril na hlavnú stanicu odkiaľ som si kúpil lístok do Banskej Bystrice s prestupom v Žiline. Otom ako hodnotím celý výlet ešte napíšem ďalší článok. Každopádne bolo to nádherné dobrodružstvo, ktoré prajem každému zažiť.

Cestovateľské rady

Ak prídete do Prahy len za účelom prezretia centra a Váš príchod bude do hlavnej stanice železničnej, kupovať metro lístok si nemusíte. Do centra je to 7 minút peši. Keďže zámerne cestujem bez mapy a zatiaľ som ju na svojich cestách osobne nepotreboval nevedel som, že je to do centra tak blízko takže ostali mi zakúpené 2 lístky do metra. Kto chce, darujem mu ich.

PS

O tom ako cestovať po mestách bez mapy a bedekeru, či ako ušetriť na cestovaní napíšem budúci článok

Marihuana, prostitúcia ale aj fajné syry či Van Goghovo múzeum

Amsterdam

Len 45 minút trval let medzi Londýnom a Amsterdamom. Takéto lety mám rád, pretože som pri vedomí a nestihnem zaspať. Užijem si tak aspoň výhľad z okna lietadla. Tý čo ma poznajú vedia, že dokážem zaspať v akomkoľvek dopravnom prostriedku (okrem stavu, keď sám šoférujem). Cesta lietadlom bola v pohode. Strpel som aj 100 kilového spolusediaceho. Našťastie som sedel pri okne, takže som výhľadom na more úplne ignoroval jeho ostré lakte, zasekávajúce sa pod moje rebrá. Názov Benátky severu je naozaj výstižný pre Amsterdam. Neviem si predstaviť ak by sa hladina mora zdvihla čo i len o jeden meter. Poprepájané kanáliky dávajú Amsterdamu punc šmrncového mesta. Páčila sa mi hlavne architektúra. Presne taká akú som si predstavoval. Stavby sú úplne charakteristické pre Amsterdam. V podstate majú vlastný štýl, ktorý architekti volajú Amsterdamská škola.

Odvolávam čo som napísal o Cambridge, že je to veľké mesto bicyklov. Väčšie mesto bicyklov je určite Amsterdam. Jazdí tu na ňom každý. Od univerzitného študenta, cez manažéra v saku až po mníšku. Asi najvačšie potešenie z turistov majú tunajšie coffeeshopy. V tomto meste je ich minimálne 200. Bolo krásne sledovať dohúlené partie ľudí putujúcich po centre mesta. A tá sladká vôňa povznášajúca ulicami. Marlyovci si tu musia užívať. A pozor dostávame sa do neprístupnej zóny neplnoletých. Red District zóna, ulička lásky. No porovnal by som to veľkosťou asi ako celé námestie v Banskej Bystrici. Od Dolnej ulici až po hlavnú Poštu výklady s poloodetými podnikateľkami lásky. Ale najväčšia sranda je to, že táto ulička je taká známa, že po nej chodia turisti z celého sveta len sa kuknúť čo to je zač. Dokonca aj páriky dôchodcov som tu videl. Nesmie sa to fotiť ani natáčať takže žiadne video odtiaľ nemám. Navštívil som aj múzeum sexu. Nedalo mi to, kedže je to v Amsterdame tiež často navštevované miesto.

Druhý deň sa niesol v kľudnom tempe. Vstal som až niečo pred jedenástou, lebo sa mi dobre nespalo. Moji susedia vydávali čudné zvuky cez noc takže som si odpočinul hlavne keď už z izby odišli. Rozhodol som si spraviť prechádzku z hostela až do centra. Trvalo mi to pešo cca 30 minút. Zastavil som sa v Starbuckse na fajnej káve. Už tradičné grande cappuccino nesmelo chýbať. Starbacks na ulici Rembrandt street určite odporučím každému, ktorého cesty vedú do Amsterdamu. Asi najväčšia kaviareň tejto značky v akej som bol. Príjemné prostredie a zadarmo Internet. Ideálna kaviareň ak chcete pár hodiniek v tomto meste pracovať. Napríklad písať blog. V Amsterdame nepotrebujete mapu už len preto, že je na každej zastávke električky s presne určenou polohou. Ja som sa orientoval v meste práve pomocou týchto skvelých pomôcok.

Cestovateľské rady

Ak ako hlavnú batožinu používate veľký ruksak, dajte si pozor aby Vám neviseli šnúrky na zapínanie len tak ledabolo. Riadne si pozapínajte všetky pracky a klipsne inak sa Vám môže stať čo sa stalo mne pri lete EasyJet spoločnosťou. Vedúcej sa nezdal môj ruksak tak som ho musel ísť odniesť do oversize baggage zóny čiže nadrozmernej batožiny a až tak mi ruksak zobrali. Nestálo ma to síce žiadnu finančnú pokutu, ale musel som zbytočne prenášať ťažký batoh cez cele letisko. Tiež si dajte pozor pri tejto spoločnosti na príručnú batožinu a jej rozmery, pretože sa s plus piatimi centy naviac neserú. Našťastie sa to nestalo mne ale jednej predomňou. Mala o 5 centimetrov väčšiu batožinu a už to bolo za príplatok 45 libier (cca 50 EUR). Pravdepodobne to až tak nekontrolujú pri normálnych letoch ale pri týchto nízko nákladových určite áno (musia z niečoho žiť).

Ak chcete v Amsterdame navštíviť len centrum tak celé centrum sa dá prejsť za polhodinu bez jazdného lístka. Ja som si kupoval na 2 dni permanentku za 12 EUR, lebo lístok jeden stojí 1,5 EUR. Ale poviem Vám nepotreboval by som ho. Električkou som šiel len 3x za celý pobyt takže sa mi neoplatila. Ale nemohol som vedieť :)
Dobrá alternatíva je aj požičať si bicykel. Stojí to 8 EUR na celý deň ale s bicyklom ste rýchlejší než električka. Platí tu však pravidlo. Treba kupovať reťaz so zámkom drahším ako cena bicykla. Krádež bicyklov je tu na dennom poriadku. Na niektorých bicykloch som dokonca videl aj 2 zámky.

Druhé hlavné mesto Anglicka

Birmingham

Musím priznať, že o tomto meste som nemal ani šajnu. Vôbec som ho nepoznal a ani nevedel, že je to druhé najväčšie mesto Anglicka. Jediné čo som vedel je to, že toto mesto nehrá v Premier League a to je tak všetko. Mám vážne nedostatky v oblasti geografie či histórie Anglicka. Nevedel som, že tu žije viacej než milión obyvateľov. Každopádne ľudí tu bolo naozaj ako maku. Metropolitné mesto s ľuďmi od výmyslu sveta. Dosť ma prekvapilo koľko tu žije Arabov a zahalených Arabiek. 21 percent ľudí v tomto meste vyznáva islam, takže nebolo čudné keď som v centre mesta natrafil na modliacich sa moslimov kľačiacich na vankúšiku, smerujúcich na východ, odriekavajúcich nejaké pre mňa nezrozumiteľné slová. 

Mesto bolo v druhej svetovej vojne zbombardované Nemeckom ale po toľkých rokoch tu už nie je ani náznak po tomto strašnom čine. Prvýkrát som v Anglicku videl naše obľúbené "činžiaky". Vysoké budovy slúžiace ako byty pre ľudí žijúcich v blízkosti mesta. Tiež som mal možnosť navštíviť nádhernú stavbu navrhnutú českým architektom Jánom Kaplickým. Budova dnes slúži ako obrovské moderné nákupné centrum. Nájdete v ňom všetko čo pre svoj život potrebujete ale aj to čo nepotrebujete :) Je len na Vás, koľko času mienite obetovať na nákupy a hlavne peňazí. Nákupné centrum vyzeralo veľmi futuristiky a mal som pocit, že interiér nákupného centra je skôr vesmírna loď.

Čo ma ale najviac dostalo bola verejná knižnica. Obrovská nová, moderná knižnica v strede mesta. Musí tu byť radosť čítať aj keď väčšina ľudí sem chodí kôli internetovému pripojeniu ako knižkám. Prípadne si posedieť v knižničnej kaviarni tak ako som to spravil aj ja. Výhľad zo strechy knižnice na celé mesto stál za to. Zvyšok dňa som strávil v nákupných centrách a uspokojil svoje materiálne potreby.

Cestovateľské rady

V celom Anglicku, či už sa jedná o vlakový transport alebo autobusový platí to, že lístok z bodu A do bodu B má rôznu cenu vzhľadom na čas cestovania. Lístok v čase najväčšej špičky stojí viacej ako v čase peak off . Ranná špička je zvyčajne medzi 7:00 - 9:00 a poobedňajšia medzi 16:00 - 18:00. Medzi týmto časom (peak off) je možné kupovať cestovný lístok lacnejšie (30-40 percent). Odporúčam preto ako turista cestovať v časoch mimo špičiek, čiže v čase peak off.

Mesto s univerzitou s najvačším počtom nobelových cien

Cambridge

Univerzitné mesto preslávene po celom svete. To bol cieľ dnešnej cesty.  Do Cambridgu som prišiel za rannej hmly okolo 7:00. Pravá anglická nefalšovaná hmla. Nevidel som na 30 metrov. Na dnes hlásili pekne počasie takže mi neostávalo nič iné než vyčkať studenú, hustú hmlu v meskej kaviarni. Prečítal som azda všetky noviny, ktoré boli k dispozícii. Konečne som sa dočkal, 9:00 hmla sa stratila a ja môžeš vychutnávať mesto múdrosti. 

Prechádzam univerzitu za univerzitou a snažím sa dostať dnu. Všetko prísne strážené. Napokon sa do nádvoria kráľovskej univerzity dostanem ako votrelec. Tvárim sa, že som študent no len čo vytiahnem kameru, už je pri mne vrátnik a doprevádza ma von z areálu. Čo to som stihol natočiť ale aspoň som sa nadýchal "inteligentného" vzduchu. 

Univerzity, internáty a školské strediská sú vlastne každé o sebe jedným starodávnym hradom. Architektúra sa tu zachovala z čias králov a princezien. Prvá noha študenta vstúpila na pôdu univerzity pred viac než 800 rokmi. Architektúra sa menila v meste len minimálne. O to je to krajšie, pôvabnejšie a dobovejšie. Čo mňa velmi prekvapilo, že v meste som stretol viacej aziatov ako angličanov, ale asi je to pochopiteľne, keďže v meste je veľmi veľa jazykových škôl. Mesto vlastní ohromné množstvo parkov, kde si človek môže spraviť svoju vlastnú pohodu. Ideálne podmienky na štúdium.

Cestovateľské rady

V Cambridge som využil autobusovú linku X5, ktorá je známa po celom anglicku. Kožené sedadlá, zadarmo internet a to všetko za veľmi dobrú cenu. Využil som túto linku miesto vlaku pri ceste naspäť do Rushdanu. 

Raj v Anglicku

Weston-Super-Mare, Bristol

Kto nebol v Bristole a jeho okolí, nevie aké krásne môže byť Anglicko. Nádherná príroda, nádherné prístavy, nádherné všetko za podmienky, že svieti slnko. Mal som to šťastie zažiť Bristol a okolie práve keď sa na mňa slniečko usmievalo. Stretol som sa so sestričkou, ktorá dlhšiu dobu pracuje v Anglicku a spravil si nádherný nedeľný deň v okolí Bristolu. 

Weston-super-Mare je malé mesto neďaleko Bristolu. Ani by som nepovedal, že som v Anglicku ale niekde na pobreží Andalúzii. Nedeľa presne ako má byť. Kľud, pokoj, krásne počasie, dobrá spoločnosť. Čo viac môžeme chcieť? Cestou naspäť sme navštívili múzeum vrtuľníkov. Pre ľudí, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú to bol raj na zemi. Videl som tu napríklad vrtuľník Bell UH-1 "Huey", ktorý používali američania počas bojov vo Vietname či Kórei. Našiel som tu aj ruský bojový vrtulník Mi-24, ktorý ste mohli vidieť v Rambovi III keď Johna prenasledoval jeden z ruských tankov v plnej výzbroji.

Pôvodný plán návštevy Bristolu bol 2 týždenný pobyt na bio farme. Počas týchto 2 týždňov som chcel pracovať prostredníctvom organizácie WWOOF ako dobrovolník. Pomáhať na farme a popritom sa učiť angličtinu. Nakoniec mi to nejak nevyšlo a rozhodol som sa miesto kopania zemiakov tráviť čas v Anglicku iným spôsobom. Moje cesty smerovali do mesta Rushdan. Malé mesto v Midlands oblasti časť Northamtonshire čiže oblasti Northamtonshého grófstva. V tomto meste býva moja sestra u ktorej ostanem pár dní a vyskúšam nejaké alternatívne aktivity, ktoré mi umožnia sa aspoň trošku zdokonaliť vo svetovom jazyku. 

Hneď na druhý deň som strávil krásny deň v Rushdane s prechádzkou v miestnom parku a prehliadkov mesta. Bolo mi umožnené pracovať alebo lepšie napísané stráviť deň ako závozník s rodeným angličanom. Celý deň som sa snažil konverzovať a popri tom pomáhať pri nakladaní a vykladaní nábytku z dodávky. Súčasťou práce bol aj malý výlet do Londyna. Šofér bol riadny fanúšik Tottenham Hotspurt. Údajne mal potetované plecia znakmi tohto Londýnskeho veľko klubu.

Každopádne hodnotím tento deň ako fantastický. Stretol som počas dňa viacej angličanov s ktorými som mal možnosť komunikovať a tú prácu čo som musel za tento jazykový luxus urobiť nebol problém spraviť. 

Cestovateľské rady

V Anglicku miesto výrazu pohár piva používajú výraz pinta piva. Alebo len krátko chcem pintu. Tým sa pri objednávaní hneď čašníkovi vyselektuje, kto je cudzinec a kto rodený.

Mesto Robina Hooda

Nottingham

Ráno som sa zobudil za účasti mohutného dažďa, ktorý klepal na okno mojej izby v Manchestri.

Konečne správne anglické počasie ako sa patrí. Zmenil som dnes plán a miesto mesta Leeds som namieril do Nottingamu. Mesto známeho zbojníka Robina Hooda. Kedže toto bolo prvé mesto kde som vopred nemal rezervovaný hostel, musel som popremýšlať čo spravím s batožinou. S dvadsatimipiatimi kilami navyšse sa veľmi ťažko užíva deň prehliadkou mesta. Skúsil som to hneď v prvom hoteli čo som našiel, že sa opýtam či by mi nepostrážili kompletnú batožinu. Najlepšie zadarmo a tak na celý deň :) Stala sa mi však nepríjemná vec. Nebol to vlastne hotel ale len študenský hostel, ktorý fungoval tak, že dnu a von sa človek dostane len cez kľúč. To som ale zistil až potom, ako som sa ocitol náhodne dnu. Akurát vychádzali študenti z hostela a ja som popri nich vkĺzol dnu. No ale potom nie a nie dostať sa von. Našťastie niekto práve vychádzal, takže tento problém som nemusel nijak komplikovane riešiť. Batožinu som si nakoniec odložil na autobusovej stanici v zamykacej skrinke.

Ľahší a plný sily som to namieril na hrad šerifa z Nottinghamu. Úhlavného nepriateľa slávneho Robina z Lockshay(Robin Hood). Výhľad na celé mesto, múzeum so starovekými vecami z čias Robina Hooda a nádherná farebná, starostlivo upravovaná záhrada mi spravili krásny zážitok. Nottingham je preslávený aj 1000 ročným dubom. Ten si teda pamätá aj mladého Robina. Zvyšný čas som už len tak ledabolo putoval po meste a preplietal sa okolo miestnych občanov.

Slniečko svietilo ale mne bolo akosi stále zima na moju plešinu. Niektorí ľudia chodili v krátkom tričku a ja som musel v čiapke a zimnej bunde budiť jasný dojem cudzinca. Ani za svet si čiapku dole nechcem dať. Proste mi je zima. 

Anglický jazyk sa mení podľa mesta v ktorom som. Je veľmi ťažké rozumieť rodeným anglomanom. Chcelo by to dlhšie obdobie v tejto krajine. Rozprávať sa každý deň a byť čo najviac s ľuďmi. Mne sa to zatiaľ darí.  

Cestovateľské rady

Batožinu je možné odložiť na autobusovej alebo vlakovej stanici do "lockera". Box do, ktorého sa hodia mince a na 24 hodín je skrinka Vaša. Takéto boxy som videl aj v nákupných centrách. 

Anglická futbalová mekka

Manchester a Old Trafford

Druhý deň je na rade Old Trafford. Okrajová štvrť veľkého mesta Manchester. Bydlisko najslávnejšieho klubu s najvačším počtom fanúšikov na svete Manchester United. Zakúpil som si túru po štadióne a športovom múzeu. Bolo to niečo podobné ako v Barcelone akurát na vyššej profesionálnejšej úrovni. Štadión prekrásny, história neuveriteľná a hlavne ľudia oddaní klubu. Každý zamestnanec klubu, či to bol vrátnik, sprievodca, alebo predavač v obchode mal svoj oblek s kravatou v klubovej farbe. Úplne profesionálny prístup na každej úrovni. Sedel som v šatni na mieste kde sa prezliekal David Backham alebo Eric Cantona a dokonca som sedel na striedačke Sira Alexa Fergasona. Trochu som mu tam naprdel aby v nedeľňajšom zápase si na mňa spomenul ked budú hrať snajbližší zápas. Pridávam nejaké pikošky, ktoré som si zapamatal z prednášky počas túry. Štadión sleduje 125 kamier, ktoré slúžia na identifikáciu každého fanúšika čo príde na zápas. Ďalších 25 kamier sleduje futbalový zápas. Manchester ako prvý klub na svete založil vlastnú televíznu stanicu, ktorá sa venuje iba svojemu klubu. Od tréningov A mužstva až po zápasy mládežníckych kategórií. Prepracovaná je i infraštruktúra, riadenie dopravy až po ľahký prístup vozíčkarov k ihrisku, stávkovanie zápasov počas duelu či samotné občerstvenie fanúšikov. Na štadióne má každý sektor  odelenie lekárov a vlastnú policajnú stanicu.

Mesto Manchester je veľmi bohaté vďaka rozvynutému priemyslu. Bohužiaľ je to cítiť aj na stavbe mesta. Preplnené, preľudnené, znečistené mesto plné smogu. Je to síce mesto príležitosti a businesu ale pôsobil na mna príliš pochmúrne a hekticky. Hodnotil by som to záverečnou vetou. Liverpool sa mi zapáčil na prvý pohľad, na Manchester by som si musel zvykať. 

Na jeho ochranu, strávil som v Manchestri len jednu noc takže na fundované hodnotenie nemám nárok. Mesto má veľa možností, ktoré som jednoducho nestihol objaviť z dôvodu nedostatku času a zlého anglického počasia. Raz sem možno ešte raz prídem na futbalový zápas Premier Ligy.

Cestovateľské rady

V celej Veľkej Británii funguje sieť hostelov YMA (Youth hostel association). Ak človek cestuje po anglicku ale nie len tam, zistil som, že táto sieť funguje na celom svete, je dobré vybaviť si členstvo a objednávať ubytovanie cez nich. Členstvo nestojí veľa cca 15 libier. Toto členstvo vám zabezpečí zľavy v hosteloch ako aj free internet. Ja som za internet musel platiť nemalé peniaze. Každopádne ubytovať sa dá aj bez členstva za rovnaké peniaze. Ide tu však o zľavy a dlhodobé výhody.

Liverpool mesto hudby

Skúsenosti so spánkom na letisku som mal už v Budapešti pri predchádzajúcej ceste, takže v Liverpoole som to mohol pokojne zopakovať. Do Liverpoolu na letisko Johna Lenona som pristál v utorok v noci o 10:30. Už názov letiska hovorí o tom, že sa to v Liverpoole bude celé točiť okolo štyroch chrobáčikov the Beatles. Vedel som, že priletím takto v noci, takže v rámci bezpečia už nebude rozumné ísť takto proti noci hľadať hostel. Takže som sa rozhodol prenocovať opäť na letisku.  Keď som spal na letisku v Budapešti, vtedy som našiel zázračný nápoj na spánok. Čuduj sa svetu je to pivo. Nekupoval som si Anglické, pretože sú to pre mňa patoky. Kúpil som si plechovku belgickej Stelly. 

Po 2 hodinovom čítaní knižky o podnikaní a pinty piva som začal pomaličky driemať. Nemal som však pohodlnú sedačku, ktorá by mi umožnila pohodlné driemanie. Špekulujem a premýšľam. Na celom letisku bola len jedna kaviareň aj to zatvorená. Kaviareň s názvom Starbacks sa mi stala vykúpením a neskoršie popri cestovaní aj oddychovým bodom pre ďalšie dobívanie miest. Už pred 10 rokmi v Amerike som si túto kávu obľúbil. Možno aj preto, že na Slovensku takéto Americké kaviarne nemáme lebo sú na naše pomery drahé.

Aby som neodbáčal od témy, pokračujem. Pri vstupe do kaviarni som ignoroval nápis DO NOT ENTER a potichúčky si spojil 3 gauče do jednej roviny a uložil sa spať. V najhoršom prípade by ma polícia iba napomenula a ja by som putoval naspať na nepohodlné sedadlo, hneď pri vstupných dverách letiska. Po asi hodinke driemania, prišla na mňa potreba toalety. Zbalil som celú 25 kilovú batožinu pozostávajúcu s veľkého a malého ruksaka a vydal sa potrebu ošetrenia výstupov. Po príchode ma nemilo prekvapilo, že mi už miesto obsadil nejaký iný vandrák. Hľadanie sa začalo odznova. Situáciu som zachránil a našiel nové sedadlá. Už to nebol taký luxus ale stačilo. Prvým ranným spojom som namieril do mesta hudby - Liverpoolu.

Batozina zložená v hosteli a moja prva zastavka ALBERT DOCK, malý útulný prístav. Ďalšie zastávky sa niesli v poznávaní pamiatok mesta. To už nebudem rozpisovať. Každá druhá ulica mala niečo spoločné s The Beatles alebo Johnom Lennonom :) . Po piatom obchode The Beatles Store som to už prestal počítať. Ešte registrujem 3 krčmi s The Beatles tematikou, jednu ulicu Lennon street a dokonca aj známy hotel podľa ktorého sa volá aj pesnička The Hard Day Night. Aspoň si to myslím. Zaparkovaná žltá ponorka o ktorej Paul McCountry spieva to zaklincovala. Štadión Liverpoolu - Anfield Road som už vyškrtol z mojho plánu, pretože túto atrakciu nechám na druhý deň ale v inom meste. 

Zaujímavosťou určite bude moj nový výmysel výučby angličtiny. Nazval som ho "Gospel learning". Došiel som nahno nasledovne. Moja cesta zamierila do Liverpoolskej katedrály. Bola obrovská. Vnútri spievali anglické pobožné piesne Gospel. Počúval som sa a celkom sa mi to páčilo. Hudba pripomínala moje hry zo stredovekého prostredia, ktorými si niekedy krátim večeri. Ľudia sa začali zbierať a ja som vytušil, že začne bohoslužba. Rozhodol som sa vrámci učenia angličtiny, vypýtať si modlitebnú knižku, ktorá mi bude slúžiť ako kontrola toho čo farár vysloví. Zdokonalím si tak odposluch a keď niečomu nebudem rozumieť, pomôže mi knižka. Samozrejme vypustil som pre mňa nepodstatné kľakanie a prežehnávanie, od toho som tam nebol a zúčastnil sa tak hodinovej výučby angličtiny v podaní Liverpoolskeho farára. Modlitebnú knižku mam ako talizman na tento zážitok.

Od dnes nazývam tento druh výučby jazyka ako Gospel learning. 

Večer som zašiel do najznámejšej krčmi v Liverpoole The Covern Pub. Tu začala slávnu cestu práve skupina The Beatles. Kúpil som si pivo a počúval živú hudbu. Chlap čo spieval, mal presne rovnaký hlas ako John Lenon.  Netrvalo dlho a začali si ku mne prisadať ľudia. Boli to študenti z rôznych krajín. Taliansko, Nemecko, Rakúsku, Saudská Arábia a dokonca tam bol aj študent z Lýbie. Takýmto ľudom je rozumieť ľahko. Používajú rovnakú slovnú zásobu ako ja. Nemajú britský prízvuk a hovoria témy, ktoré sa učia na každej škole. Zarosprávaný jazykových vodách som sa plavil nejaký čas a ani si neuvedomil, že som vypil tri pivá. Aby som to neprehnal a neožral sa ako Ír, tak som šiel domov. Aj tak by to študenti o 10 rokov mladší než ja nado mnou nevyhrali. Majú ešte nevycvičené pečienky :)

Cestovateľské rady

V tomto meste nepotrebujete žiadnu mapu. Síce mesto nemá metro a fungujú tu len autobusy, zato značenie mesta je brilantné. Všetko krásne popísane do posledného detailu. Na každom kroku je informačné centrum, takže sa nestratíte. Život v meste žije nočným životom, pretože je tu veľa mladých študentov učiacich sa angličtinu. Centrum mesta sa dá prejsť peši za niekoľko minút. Ľudia čo radi nakupujú si prídu na svoje. V centre mesta je obrovské nákupne centrum.

Cesta do Katalánska

Barcelona

Moja prvá cesta za dobrodružstvom smerovala zo Zvolena vlakom do Štúrova, kde som prestúpil na medzinárodný vlak do Budapešti. Odtiaľ mi to malo letieť spoločnosťou Ryanair do katalánskeho veľkomesta Barcelony. Letenka bola nízko nákladová ale s jedným háčikom. Odlet bol naplánovaný v pondelok skoro ráno 6:00 miestneho času, čiže na letisku som musel byť cca 5:00 ráno. Kedže sa to na priamou cestou z Banskej Bystrice do Budapešti nedalo nijak rozumne stihnúť, musel som vyskúšať dobrodružstvo v podobe prespania na letisku ešte v nedeľu pred odletom. 

Existuje stránka http://www.sleepinginairports.net/ na ktorej si cestovatelia zdieľajú informácie o tom či je možné na letisku prespať, s akým konfortom a či vôbec. Zistil som, že letisko Budapešť nepatrí medzi najhoršie letiská, tak som to jednoducho skúsil. 

Návod ako nekonfortne spať na letisku :)

Spánok na letisku samozrejme nepatri do kategórie zdravých a kvalitných ale ako alternatíva poslúži. Občasné zobudenie hlásateľom, či pracovitým personálom, ktorý aj v noci vykonáva svoju prácu dôkladne sa mi nakoniec podarilo bdieť cca 3 hodinky v polospánku. Skoro ráno som nastúpil do lietadla a mne už nič nebránilo na ceste do vytúženej Barcelony.

Keďže sa snažím aby som na cestách zažil dobrodružstvo a nemusel za to utrácať veľa peňazí, miesto hotela som sa ubytoval v hosteli. V centre Barcelony prespanie s ďalšími 5 ľudmi (študentami) stálo neuveriteľných 6 euro. Čo je v prepočte asi 2 pivá v katalánskom bare. Postele čisté, prostredie nádherné, možnosť komunikácie s mladými ľudmi v cudzom jazyku a k tomu výborná lokalita. Pre tých, ktorí by to chceli skúsiť odporúčam http://www.hostelbookers.com/ . Sieť hostelov po celom svete. Vopred si zistíte ako to tam vyzerá a eliminujete tak možné riziko sklamania. Personál v hosteloch prevažne tvoria zahraniční študenti tak nieje sa čoho báť. 

V Barcelone som strávil 2 krásne dni. Navštívil som čo sa dalo. Ten kto dúfa, že si spraví krásnu fotku Sangradi Familii tak ho sklamem. Opravujú ju už niekoľko rokov a ešte zopár rokov budú. Veľmi príjemnou záležitosťou bolo ochutnávanie španielskej špeciality Tapas. Alebo na raňajky fajnú Katalánsku bagetu s paradajkami a udenou šunkou.

Cestovateľské tipy

Rozhodne ak plánujete jazdiť po Barcelone, kúpte si permanentku na 10 vstupov metra. Po celej Barcelone jazdí metro čo zlepšuje mobilitu turistu. Je možné sa dostať úplne všade, od pláží až po Olympijský areál. Mne na 2 dni takáto permanentka vystačila. Stojí cca 10 euro čo je menej ako kebyže si kupujete každú jazdu jeden lístok za 1,5 euro. Ďalší radu dávam. Dajte si pozor na vreckových zlodejov hlavne v okolí prístavu a tiež pozor na záchody. V Barcelone je verejných toaliet veľmi málo. Po dlhých minútach hľadania som musel začať improvizovať a hrať sa na zákazníka reštaurácii, aby som nejaký mohol použiť.

Najviac si cením

Štadión Camp Nou mi splnil sen z futbalového detstva. Stáť na štadióne s kapacitou 90 000 ľudí sa jednoducho opísať nedá. Ak ste už merali cestu na štadión, odporúčam Barca tour. Môžete si prezrieť múzeum aj štadión svetového klubu FC Barcelona. Pripájam video.