Ads 468x60px

Pages

nedeľa 14. júna 2020

UTBB - prvý ročník z pohľadu PACERa

Taliani majú UTMB, bystričania vytvorili UTBB. Podujatie so vzdialenosťou 155km s prevýššením +6700m. Inými slovami ultra túra okolo Banskej Bystrice



Andrej Feik prišiel s nápadom spojiť bystrických bežcov s martinskými. Excelovský eliťák Mário Jánoš vytunoval Andrejov prvoplánový náčrt trasy do najmenších detailov. Potravinový proviant zabezpečený, podpora dohodnutá a dobrodružstvo mohlo začať. Priznám sa, veľkú pomocnú ruku som pri organizácii nepodal, ale niekedy sa človek jednoducho “zvezie” na dobre upečenom a naservírovanom podujatí. 






20:30
Také uvítanie u Žofovcou v Malachove na spoločnom predštartovom briefingu nemali ani bežci na UTMB v Taliansku (ľahko sa to píše, na UTMB som nikdy nebol). Príjemná atmosféra, dobrá nálada vo vzduchu a veľa, veľa dobrej kávy naznačovalo, že dnes to bude niečo opäť nádherné. Partia týpkov a sadomasochistov sa chystá v ústrety noci na svoj beh okolo Banskej Bystrice.

21:45
Na prázdne parkovisko Sliač dorážajú 3 plné auta nadržaných bežcov. Spoločné cikanie, fotenie a synchronizácia GPS signálu. Jedenásť bežcov a ani jeden si nezabudol čelovku. Divné.

22:00

Štart výpravy smer Sliač kúpele. Kilometer a pol a hneď prvá zastávka na prameni načerpať vajcovku do našich fliaš. Kúpeľní hostia chýbali a my strácame podporu divákov.

22:15
Nasleduje smer Lukavica a príjemné výhľady na vysvietené mestá a dediny. Počasie je vydarené letné. Nie veľmi teplo ani zima. Miestami našu účasť doprevádza letné mrholenie, ktoré je v celku príjmený spoločník. Za Bečovom v dialke nad Chochuľkou blesky. Nevieme identifikovať, či sa jedná o piatkovú laserovu šou na Hrochoti alebo je to ozaj búrka niekde v okolí Brezna. Uvidíme.

00:50
Na Hrochoti stretávame partiu podgurážených Hrochoťanov, ktorí nám silou mocou chcú ukázať kadiaľ máme ísť. Dopĺňame vodu v miestnom koryte a vyrážame do lesa.
Prechádzame Žiarec, kde nás chytá dážď. Zopár pádov na rozmočenej ceste, ale žiadne zdravotné straty. Nemať Andreja na čele pelotónu, tak sme stratení už na Veľkej Lúke, 5 kilometrov od štartu. Študovať mapu ste mohli niekoľko hodín, ale zorientovať sa v nočnej prírode chce skúsenosti a inštinkt "ultra predáka".

4:00
Začína sa brieždiť a my ani netušíme, že za pár minút zažijeme neskutočný východ slnka z Vepra a Hrbu. Všetkých nás to ráno po niekoľkých hodinách behu povzbudilo. Ak by sme to chceli takto naplánovať, určite by to nevyšlo.

5:00

Chata pod Hrbom, Žiabky a jedno zablúdenie tesne pred Predajnou. Tu stretávame staršiu pani, ktorá "venčí" v túto skorú hodinu svojho vnuka. Nechcel by som mať babku, s ktorou by som ako 5 ročný musle ísť do lesa v sobotu na prechádzku. Chudák chlapec.
Toto by bol môj skromný sumár cesty, ktorú som, ako PACER absolvoval. Bolo mi ľúto, že som už ďalej nemohol pokračovať s ozaj fantastickou partiou - Ultra bežeckou elitou stredoslovenska. Po pár hodinách som sa dopočul, že ich čakalo ešte veľké dobrodružstvo na hrebeni Nízkych tatier, ale to už tento článok nezachytil.


Touto cestou veľké ďakujem, že som sa mohol zúčastniť.











štvrtok 4. júna 2020

Obed na Borišove

Predpoveď počasia sľubovala len oblaky, no nie raz sa mi stalo, že Miško plánuje a príroda mení. 8:30 a ja v aute nechávam pršiplášť. Cítil som sa ako skúsený, životom ostrieľaný borec.  Príroda mi dala facku hneď po 42 minútach v podobe dažďa s ľadovými krupami. Na Líške som sa otáčal s pocitom, že dnes som dovolenku bral zbytočne. Pomaličky, v ukrutnom daždi som zostupoval až po 3 vlek a nadával si, akú chybu som hneď na začiatku spravil. Slniečko ma asi vypočulo a ako prišiel nečakaný dážď, tak aj odišiel. Otočil som sa a dal dňu druhú šancu.


Križná síce v oblakoch, ale nie taká nehostinná, ako pred pol hodinou. Cestou na najvyšší vrch Vysokej Fatry - Ostredok som sa cítil ako na diaľnici. Červený, široký trail sa dá prebehnúť aj naslepo. Zbeh až na Koniarky a potom nastáva majestátny výhľad na Ostredok a Ostré brdo z druhej strany. Z tej krásy sa mi tlačili až slzy do očí  (precitlivený malomeštan).



Druhá diaľnica po červenej je cesta na Ploskú. Príjemne ma unavila a vytvorila potrebné miesto na vytúžené obedné pivo na chate pod Borišovom. Tam ale rada ako na teplé rožky. Nikam sa neponáhľam, tak si neplánovane vystúpim na Borišov. Urobil som dobre. Výhľad z Borišova stojí absolútne za to. Už sa opakujem, ale na strednom Slovensku máme okolo seba klenoty. Utekáme do Álp a kadejakých zahraničných kopcov a pred našimi oknami sa skrýva nádhera. 

Pivo som si vychutnal a preložil orieškami. To bol moj obed a v podstate všetko čo som mal na celú cestu pripravené. Úplne stačilo. 
Cesta späť ani neviem, ako ušla a mne nejak nestačilo. Na Krížnej moje hodinky ukazovali málo kilometrov aj keď prevýšenie som mal najazdené 2400m. Hybaj na
pivo do hotela na Kráľovej studni. Kilometre pribúdali a hlad predbiehal smäd. Krutá facka po druhýkrát. Hotelový bufet je otvorený štvrtok až nedeľa , dnes je však streda. 

Otočka a naspäť smer Krížna. Z Križnej do Tureckej to bolo ľavá-pravá, ako vždy, no na parkovisku v Tureckej som ešte musel nadbehnúť kilometer, aby som mohol celý beh označiť ako maratónsky.

Celkovo 42km prevýššenie 2800m



Nádherný deň voľna. 

 
Blogger Templates