Turistický odrazový most do vysnívanej oblasti Cinque Terre je určite mesto La Spezia. Mesto s námorným prístavom a vojenskou akadémiou je typickým turistickým letoviskom. Naštastie, je koniec mája a sezóna nie je ešte v plnom prúde. Za ten týždeň čo sme tu, som prevažne videl Američanov, Nemcov, Japoncov a sem tam Taliana. Prvý večer sme mali šťastie na rodeného talianskeho Rómea, ktorý nám naservíroval večeru za pár eur. Jedálny lístok bol určite generačný, dedený po starom otcovi. Súdim to podľa prašnej patiny a záhyboch na plastovom lístku. Koberec na stole tiež nepridal na prvom dojme. Najšťastnejšia bola určite dcéra, ktorá bola z 60 ročného Rómea určite unesená. Rómeo možno nemal až taký šarm, ktorým by si ju získal, ale čerstvá focaccia (taliansky chlieb) definitívne zabrala.
Vyznávačom turistiky určite odporúčam turistické chodníky v tejto oblasti. Doslova tu existujú 100ky chodníčkov nad prekrásnym modrým Ligúrskym morom. Výhľad z útesu pri rannom behu určite stojí za to. Život v minulosti tu musel byť krásny, ale krutý. Dnešným problémom tunajších ľudí je určite parkovanie a komunálny odpad. Rezidenti majú špeciálne upravené koše na "kľúčik", kde hádžu separovaný odpad. Ja ako turista, si neotvorím. Náš odpad teda ostáva nedoriešený a do stratena uschovaný v apartmáne, kde sme bývali.
Asi najviac ma vytáča na talianskom spôsobe života - poludňajšia siesta. Chápem, že reštaurácie bývajú od 13:00 do 16:00 zatvorené, ale prečo sa s tým stretávam aj v supermarkete? Neviem si predstaviť, že by u nás v takom veľkom reťazci, ako je Tesco, či Coop napísali malú ceduľku, že dnes máme od obeda siestu a otvoríme až o 16:00. Chápem, že taliani obedujú a večerajú neskoro večer, ale až takto do extrémov to hrotiť. Taliani nepoznajú môj hlad a náladu okolo neho 🙂.
Odpustil som im túto trúfalosť až nasledujúci deň, kedy ma dostala nádherná pláž Baia Blu. Ak si tu nájdete parkovacie miesto tak máte vyhraté. Potom vás už čaká len málo osídlený priestor medzi morom a prírodou.
Nádherné pláže nájdete určite v Porto Venere. My sme okrem toho našli aj najlepšiu pizzu na svete. Dlhé roky bol môj najkrajší gastropizza zážitok v zime, v Dolomitoch na chate pri lyžovačke. Tento týždeň bola však latka poriadne posunutá.Posledný deň sme strávili v jednom z dediniek Cinque Terre - Riomaggiore. Bola to už moja druhá návšteva tejto úchvatnej dedinky a myslím, že som si opäť niečo pocitové odtiaľ odniesol. Ako sa hovorí, raz vidieť je lepšie ako 100x na fejsbučiku scrollovať.
Príspevky
