Svadobná cesta v meste budúcnosti

Cestovať do Dubaja sme sa rozhodli na poslednú chvíľu a bola to čisto naháňačka za teplom a oddychom. V štvrtok kúpený pobyt. Piatok sa už letelo. Prvýkrát čo sme to nechali na cestovku, kedže to malo byť naše honeymoon, nechceli sme sa už o nič starať. 

Let 5 hodín, jedlo v lietadle, zatiaľ teda pohoda. Zlé počasie, odklon na iné letisko, 3 hodiny čakania, pohoda končí. Vytlačte si adresu hotela a aspoň orientačnú mapu mesta, pretože dopadnete ako my, ktorí sa spoľahli na cestovku, že všetko zariadi. Pristáli sme cca 00:00 Dubajského času na inom letisku ako bol pôvodný plán, takže nás žiadny delegát na letisku nečakal. Od hotela sme boli vzdialení 60km a presnú adresu sme nemali. Svadobná cesta mohla začať …

… šikovní cestovatelia sa však nestratia. Do hotela sme sa dostali o 06:00 a po 24 hodinách sme si mohli ísť konečne pospať. 

Dubaj som nazval mesto budúcnosti. Ak niekto videl seriál Futurama, tak tam vidím istú podobnosť. Nádherné metro (nadzemka), mrakodrapy krajšie než tie v NYC. Skoro žiadne reklamy na ulici. V metre zadarmo wifi. Luxusné autá s 6 prúdovými diaľnicami. Na uliciach žiadny bezdomovec a ešte veľa ďalších vecí, čo si v modernom meste viete predstaviť. 

Po nastúpení do metra som bol chvíľu pyšný ako sa na mňa všetci pozerajú. Vravím si, asi majú radi cudzincov. Ved predsa tie moje modré oči a tak. Netrvalo dlho a začal som sa cítiť čudne, prečo sú okolo mňa iba samé ženy. Z prehnanej sebadôvery ma nakoniec dostala Ruska vetou “you should follow the rule”. Kukal som na ňu, že čo chce a potom som si všimol, že som v časti, ktorá je určená len pre ženy. Ak by som tam ešte pár minút zostal, neminula by ma pokuta. S plážami je to podobne. Niektoré súkromné pláže majú vyhradené dni len pre ženy, kedy muž nemôže na pláž vstúpiť. Velmi zaujímavé tiež bolo, že ak taxík riadi žena, muž nesmie nasadnúť.

Pred vstupom do Emirátov som mal trochu predsudky ohľadne vzťahu muž vs žena, ale bol som príjemne prekvapený ako si arabi vážia ženy.

Pohybovať sa po Dubaji výlučne len metrom alebo taxíkom. Chodníky prakticky skoro neexistujú a skoro každá cesta je diaľnica. Človek nemôže íst len tak na vychádzku. Odporúčam zobrať si taxík. Sú veľmi lacné, dokonca lacnejšie ako v Bratislave. Pri cestovaní metrom si kúpte SILVER kartu, ktorá sa dá dobíjať. Cesta metrom je prekvapivo lacnejšia ako u nás.

V Dubaji sa riadia heslom všetko musíme mať NAJ. Najvyššia budova sveta, najluxusnejší 7 hviezdičkový hotel, najväčšie nákupné stredisko na svete atď… Asi jediný štát v ktorom domáci nepracujú. Sú obdarení nulovou daňou a dotáciou zato, že sú miestni. Ľudia pracujúci v meste sú prevažne z Indie, Pakistanu alebo Bangladéša.

Ďaľšie prekvapenie ma čakalo, keď som sa v obchodnom centre Dubaj Mall ponáhľal na toaletu. Vbehol som do miestnosti a hľadal som záchod. Kukám a ľudia sa vyzúvajú. No nič, začal som si hľadať skrinku na topánky a v duchu si hovorím. “No asi je to normálne u tunajších chodiť na záchod bosý”. Už už som sa začal vyzúvať keď zisťujem, že tu niečo nehrá. Prečo tu nie su umyvadlá a prečo je v záchode koberec? Vyjdem z miestnosti a zistím, že som omylom v behol do miestnosti určenej na modlenie 😃

V obchodoch neexistujú žiadne cenovky jedine vo veľkých nákupných centrách. Všade inde musíte cenu zjednávať. Nie je prekvapením, keď zjednáte cenu aj o 50 percent. Vo verejných priestranstvách nie je veľmi povolené držať sa za ruku so ženou a taktiež je zakázané bozkávať sa. Celkom ideálne miesto na medové týždne 😉

Jedlo v Dubaji je prisposobené cudzincom, ale prevláda tu hlavne indická alebo pakistánska kuchyňa.

Prvá dovolenka, kde som nepil ani kúsok alkoholu. Alkohol sa bežne nedá kúpiť v obchodoch, jedine v špecializovaných a za veľmi vysokú cenu. Každopádne nebol potrebný, pretože pobyt v Dubaji bol naozaj okúzľujúci.