Rytmus života vo Florencii

Ubytovali sme sa tesne za tabuľou s nadpisom FIRENZE (Florencia). Jednou nohou v meste a tou druhou na vidieku. Do historického centra to máme peši 40 minút, za to do prírody 5 minút. Výhodou tejto pozície je nočný pokoj, ticho, žiadny zablúdený turista, či rozjašený talian na mopede. V noci sem tam počuť zavíjajúceho psa, ale to by som nebral ako veľkú nevýhodu.

Máj je ideálny mesiac na spoznávanie cudzej krajiny. Nieje ešte tak teplo a turisti sa dajú zvládnuť. Spoznávanie krajiny sa dá robiť aj inak ako to robia ostatní. Ja som sa to rozhodol urobiť počas ranného behu.  Nechýbala svojka na námestí Piazza del Duomo či Palazzo Vecchio s minimom nadržaných turistov.

Základná charakteristika mesta teda zvládnutá ešte v skorých ranných hodinách. Inak je to tu poriadne preplnené. Skúsili sme takéto svojky aj s plne naloženým kočíkom, ale to už nebolo ono. Po prvom týždni už viem, kde pôsobili a čo robili moje obľúbené korytnačky z detstva Leonardo, Donatello, Michelangelo a snáď aj Raffaelo. Cestou späť sme prešli slávnym mostom Ponte Vecchio. Neviem, čo všetci na ňom vidia. Počas druhej svetovej vojny to bol síce jediný most, ktorý sa nikto neodvážil zbúrať pre jeho historickú hodnotu, ale na mňa až tak nezapôsobil. 

Samozrejme každému sa páči niečo iné, takže to už nejdem rozvádzať. Určite odporúčam trochu zabudnuté námestie Piazzale Michelangelo, ktoré leží tu: https://goo.gl/maps/Vxf7bhk5Qgo. Odtiaľ vidíte Florenciu ako na dlani. Od rodeného taliana sme sa dozvedeli, že neďaleko našeho príbytku je kláštor, kde na príkaz Napoleona bol pred pár stovkami rokov na určité obdobie presťahovaný pápež https://goo.gl/maps/otSPKj2aKS12 Zaujímavosťou je, že mnísi v kláštore mali povolené sa  medzi sebou rozprávať len jednu hodinu týždenne. To by sa niekedy zišlo aj v dnešných časoch na určitých miestach. :)

Tiež som sa už stihol zamilovať do toskánskych vín. Florencia leží v severnej časti vínnej oblasti Chianti, čiže kvalitné víno tu nechýba. Návšteva supermarketu mi vyrazila dych v podobe výberu zeleniny a ovocia. O bresaole (sušená šunka) alebo ciabatte (taliansky chlieb) škoda aj písať ódy. Jednoducho raz vyskúšať je lepšie ako 100x čítať. Z domácich prác som vyskúšal improvizovanie nad sporákom pri varení rizota na bielom víne podľa talianskeho receptu. Neutíchajúci hlad aj po zjedení  rizota nás napokon prinútil návštíviť pizzeriu.

Cez víkend sme stihli navštíviť 7 div sveta - šikmú vežu v Pise. Odporúčam si ju pozrieť cez google maps walking tu je link https://bit.ly/2IxDn0U. Škoda, že to bolo historicky jediné čo som v Pise stihol vychutnať. Nie že by tam nič iné nebolo. 😉 

Ak by som to zhrnul, prvý týždeň bol určite adaptačný. Museli sme si nájsť náš nový režim v meste, ktoré sa  nazýva "Atény Talianska”.


Uvidíme, ako dopadne tento týždeň. Máme naplánovaný kurz pečenia koláča tiramisu alebo návštevu ochutnávky vín v oblasti Chianti. 

Ako sme sa rozhodli žiť v Toskánsku

Už dávno tento blog nie je o cestovaní Stredoslováka po svete o samote. Už je to o cestovaní malého štopla s dvoma rodičmi. Človek chce aspoň raz vyskúšať digitálne nomádstvo. V dnešnom svete to už nie je problém. Bývam v Banskej Bystrici a počas roka mám pracovných klientov v Bratislave, Prahe alebo iných mestách. Ich nezaujíma, že moje sídlo je Banská Bystrica. Ich zaujíma kvalita dodaných služieb. Práve online svet nám otvára ďalšie dvere - pracovať mimo Slovenska a zároveň spoznávať iné kultúry, miesta, ľudí, zvyky, kuchyňu...

Žiť v zahraničí nemusí hneď znamenať polročné šetrenie peňazí. Žiť v zahraničí tiež nemusí znamenať rezerváciu štvorhviezdičkového hotela a stravovanie sa v luxusných reštauráciách, či každý deň si bohémsky “užívať”. Žiť v zahraničí môže znamenať aj vykonávanie rutinných každodenných aktivít na ktoré sme zvyknutí z domova (pranie, varenie, nákupy, babysitting, ranné behy, “bežná pŕaca (programovanie)” atď.). Stačí si prenajať lacný byt cez AirBnB, priplatiť si za internet a život v zahraničí môže začať. Bežné výdavky ako strava je možné riešiť cez “Billu”, uterák si človek vie oprať aj sám a špagety, či natretý croassant tiež zvládne každý. Výdavky sa tak vyrovnajú výdavkom v Bratislave. Už sa len “nejak” dostať do toho zahraničia.

Ako prvý pokus digitálneho nomádstva alebo detašovania pracovnej kancelárie mimo Slovenska sme vybrali Toskánsku časť Talianska - Florenciu. 

Cestu lietadlom sme zamietli, pretože by to bol pre našu 10 mesačnú dcérku veľký šok. Skúsili sme auto s tým, že celkovú trasu do Florencie sme rozdelili na dve časti. Prvá zastávka bol Klagenfurt s prenocovaním, finálna zastávka už renesančná Florencia.

Klagenfurt ma zaujal nie len erbom na ktorom je zelený drak ale aj zelenými palmami v strede mesta. Palmy vyzerali zvláštne a mal som pocit, že sme v Cádize na juhu Španielska a nie na juhu Rakúska. Každopádne ho hodnotím ako príjemné mesto s veľkosťou obyvateľstva o niečo viacej ako Banská Bystrica 🙂

V noci nám však Klagenfurtský drak zaklopal na dvere a jeho plameň, v podobe blesku, vyhodil poistky v byte. Neostávalo nič iné len ísť  spať o ôsmej s našou dcérkou. Nevadí, veľké plány sme aj tak v tomto meste nemali.

Druhý deň sme už plnou rýchlosťou uháňali po talianskych diaľniciach cez mestá ako Udine, Benátky, Bologna až Florencia. Našu spanilú cestu nepokazilo ani vysoké mýto talianskych dialníc. Nasledujúcim domovom na pár týždňov bude hlavné mesto Toskánska - Florencia, ale o tom až v ďalšom článku.