Na moje prekvapenie vstávanie o 01:30 (sobota) mi nerobilo problém. Všetko nachystané, smer jasný.
BB - Viedeň - Paríž odlet 6:50 s parkovaním na letisku. Cesta na letisko dopadla na výbornú a nevyrušila ju ani diaľničná príhoda splašenej mačky vrhajúcej sa pod naše auto. Reflex v takú skorú hodinu zafungoval, až som bol vďačne prekvapený. Po prílete do Paríža nás dohodnutý vodič čakal na nesprávnom termináli. Nemám z minulosti dobrú skúsenosť, ak sa spolieham na niekoho iného. Tento raz to bola cestovná kancelária, respektíve ich vybavený vodič. Telefón pomohol a po hodine čakania, sme sa dočkali. Vodič si to vyžehlil luxusným mercedesom a príjemným vystupovaním. Ten večer sme stihli navštíviť gigantickú galériu v Pompidouovom centre. Zaujímavosťou je novodobá architektúra v historickom centre Paríža. Bila do očí na kilometre. V krajine vína a obzvlášť v Paríži, by som nečakal, že budem večer otvárať víno zubnou kefkou. Improvizácia žala úspech v podobe lahodného francúzskeho Merlotu.
Druhý deň ako z rýchlika - Víťazný oblúk (Arc de Triomphe), druhá najbohatšia ulica sveta (Champs Elysees), Eifelovka (Eiffel tower), vojenská univerzita (École Militaire), invalidovňa (Hôtel des Invalides), Luxemburský palác (Palais du Luxembourg), Most Alexandra III. Obelix (egyptský dar Francúzom) a nakoniec exteriér múzea Louvre (Musée du Louvre). Močové mechúre dostali riadne zabrať, pretože nebol čas zastavovať pri takom kultúrno-informačnom pretlaku.
Tretí deň sa začínal v časti Montmartre. V minulosti to bolo samostatné mestečko nad severom Paríža. Dnes je to jeho časť. V meste na kopci hľadalo inšpirácie a lacnejšie bývanie mnoho mladých, či starých umelcov z celého sveta. Ešte aj v týchto časoch bolo cítiť príjemnú atmosféru a vôňu čerstvo namletej kávy. Zaspomínali sme si krátko na muzikál Moulin Rouge a tiež zavítali na ostrov Cité, kde je umiestnený Chrám Matky Božej v Paríži (Notre-dame de Paris). Určite odporúčam plavbu po rieke Seina. Bola to príjemná bodka dňa. S tou bodkou ešte pomaly, pretože náš deň končil až o druhej ráno. Neodolali sme, a po druhom otváraní tentoraz bieleho Burgúnskeho vína, opäť raz zubnou kefkou, sme sa vybrali opäť na Víťazný oblúk a odtiaľ na Eiffelovku. Tentokrát v noci. Problémom bola cesta naspäť a odstavené metro, či grcajúci pasažier v autobuse.
Štvrtý a zároveň posledný deň priniesol kultúrny a fyzický útlm. Bolo to už na nás dosť, tak sme to poňali trochu netradične. Výletom do štvrti Saint-Denis. Domov národného štadiónu Stade de France. Dejisko finále MS vo futbale v roku 1998. Od sprievodcu štadióna som sa dozvedel veľmi veľa zaujímavých informácií a mal možnosť vidieť hráčske, či prezidentské priestory.
Príjemný poznávací zájazd, veľa kultúrnych zážitkov a ďalšie veľké mesto aspoň trochu okukané.
Príspevky
