Už dávno tento blog nie je o cestovaní Stredoslováka po svete o samote. Už je to o cestovaní malého štopla s dvoma rodičmi. Človek chce aspoň raz vyskúšať digitálne nomádstvo. V dnešnom svete to už nie je problém. Bývam v Banskej Bystrici a počas roka mám pracovných klientov v Bratislave, Prahe alebo iných mestách. Ich nezaujíma, že moje sídlo je Banská Bystrica. Ich zaujíma kvalita dodaných služieb. Práve online svet nám otvára ďalšie dvere - pracovať mimo Slovenska a zároveň spoznávať iné kultúry, miesta, ľudí, zvyky, kuchyňu...
Žiť v zahraničí nemusí hneď znamenať polročné šetrenie peňazí. Žiť v zahraničí tiež nemusí znamenať rezerváciu štvorhviezdičkového hotela a stravovanie sa v luxusných reštauráciách, či každý deň si bohémsky “užívať”. Žiť v zahraničí môže znamenať aj vykonávanie rutinných každodenných aktivít na ktoré sme zvyknutí z domova (pranie, varenie, nákupy, babysitting, ranné behy, “bežná pŕaca (programovanie)” atď.). Stačí si prenajať lacný byt cez AirBnB, priplatiť si za internet a život v zahraničí môže začať. Bežné výdavky ako strava je možné riešiť cez “Billu”, uterák si človek vie oprať aj sám a špagety, či natretý croassant tiež zvládne každý. Výdavky sa tak vyrovnajú výdavkom v Bratislave. Už sa len “nejak” dostať do toho zahraničia.
Ako prvý pokus digitálneho nomádstva alebo detašovania pracovnej kancelárie mimo Slovenska sme vybrali Toskánsku časť Talianska - Florenciu.
Cestu lietadlom sme zamietli, pretože by to bol pre našu 10 mesačnú dcérku veľký šok. Skúsili sme auto s tým, že celkovú trasu do Florencie sme rozdelili na dve časti. Prvá zastávka bol Klagenfurt s prenocovaním, finálna zastávka už renesančná Florencia.
Klagenfurt ma zaujal nie len erbom na ktorom je zelený drak ale aj zelenými palmami v strede mesta. Palmy vyzerali zvláštne a mal som pocit, že sme v Cádize na juhu Španielska a nie na juhu Rakúska. Každopádne ho hodnotím ako príjemné mesto s veľkosťou obyvateľstva o niečo viacej ako Banská Bystrica 🙂
V noci nám však Klagenfurtský drak zaklopal na dvere a jeho plameň, v podobe blesku, vyhodil poistky v byte. Neostávalo nič iné len ísť spať o ôsmej s našou dcérkou. Nevadí, veľké plány sme aj tak v tomto meste nemali.
Druhý deň sme už plnou rýchlosťou uháňali po talianskych diaľniciach cez mestá ako Udine, Benátky, Bologna až Florencia. Našu spanilú cestu nepokazilo ani vysoké mýto talianskych dialníc. Nasledujúcim domovom na pár týždňov bude hlavné mesto Toskánska - Florencia, ale o tom až v ďalšom článku.
Príspevky
0 comments:
Zverejnenie komentára