Severná cesta Váhom

Prvé mesto modrej cesty Trnava

Z histórie jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, ktoré určite nesmie chýbať v mojom filme. Doteraz som si pod Trnavou predstavil len fanúškov Spartaka a tvrdý prízvuk občanov mesta. Chyba ! Centrálna mestská časť je oddelená od zvyšku hradbami na východnej a západnej strane. Pri spoznávaní mesta som to samozrejme zachytil. Čo sa mi zdalo zvláštne bolo, že v parku hneď vedľa opevnenia skoro v 2 minútových intervaloch policajti plnili svoju vychádzkovú povinnosť. Človeka to civilizuje a nemá tak pokušenie zneužívať park na niečo, načo nebol určený. Záchody boli na každom kroku čo považujem za veľké plus pred inými európskymi mestami. V Barcelone toto bol veľký problém. Označenie malý Rím, ktoré toto mesto dostalo hlavne pre veľký počet kostolov, mi ponúklo výhľad z mestskej veže. Odporúčam sem ísť už len preto, že lístok na vežu dostanete od krásnych brigádničiek. Okrem toho získate inú predstavu o tomto slovenskom meste. Výhľad na malebné námestie je jedna z pých mesta.

Mesto módy – Laugarício – Trenčín

V tomto meste som v minulosti prežil pol roka v kolektíve úžasných ľudí. Na Trenčianskom hrade som za túto dobu bol minimálne 5x ale až posledná návšteva mi ukázala prečo máme byť na toto nádherné mesto hrdí. Asi jeden z najkrajších hradov na akom som bol. Za svoj cestovatelský život som absolvoval prehliadky nemeckých, rakúskych či anglických hradov ako Neuschwanstein, Sherwood  alebo Hohensalzburg či Budínský hrad. Náš hrad v tejto konkurencii určite neťahá za kratší koniec. Odporúčam sem prísť začiatkom leta, keď na hrade bývajú rôzne stredoveké akcie. Mal som to šťastie si cestu naplánovať práve v tom čase keď sa na hrad prišli pobaviť stredovekí rytieri, pôvabné princezničky a nechýbal ani majster kat od ktorého som dostal porciu vynikajúceho gulášu. 

Posledná zastávka bude v Žiline a Martine, kde ma okrem natáčania čaká aj sparťanský závod v blate a špine. Neviem sa dočkať :)

Ďaleký východ alebo ako som natočil perly východu

Na mojej palubnej doske filmárskeho plánu svietila červená kontrolka „východné mestá“. Nevedel som kedy bude ten správny čas ísť do takej vzdialenej zeme ako je "východ". Áno priznám sa aj ja som mal obavy, že čo ja budem len na tom východe robiť. Veď tam nič nie je a bla bla bla. Presne ako to už býva, ľudia čo takto frflú dostanú po hube a zistia, že by nemali mať predsudky. Veď východ je nádherná krajina, plná krásnych zážitkov. Je len na nás či si chceme uchovať dobrodružstvo pri objavovaní miest alebo budeme pohŕdať týmito krásnymi mestami, ktoré sú určite ozdobou Slovenska. 

Tak pekne po poriadku. Bol som po sestrinej svadbe, čiže som potreboval nejaký čas na regenerovanie mozgových buniek, dobitie energie, ktorá je potrebná pri dobrodružných výpravách. Vstal som preto až okolo pol deviatej a vybral sa na vlak smer Košice s prestupom v Margecanoch. Pri okienku kde sa kupujú lístky som natrafil na veľmi milú osobu. Vraj idem neskoro a už mi lístok nepredá. Nezdalo sa mi to ísť neskoro keď vlak mal prísť až o 5 minút. Asi sú to nejaké pravidlá, že ak nastupujete na stanici kde je len jedna koľaj tak musíte mať rezerváciu mesiac dopredu :) Nestratil som sa a samozrejme nahodil pre mňa veľmi netypický Hollywoodsky úsmev a šiel do akcie. „Poznám také zázračné kúzlo, že ak mi teraz ešte stihnete predať lístok tak budete mať veľmi krásny deň. Naozaj, mám to odskúšané.“ Čuduj sa svetu zafungovalo to. Lístok som dostal a vyčaril jeden Hollywoodsky úsmev aj na tvári mladej pani.

Kupé len pre seba a s elektrickou zástrčkou. Čo viac si môžem priať? Cesta šla z Banskej Bystrice cez Horehronie až do Margecanov. Nádhera, vlaková trať popri lesoch. Odporúčam všetkým srdciarom, ktorí majú radi prírodu.

Príchod vlakom na stanicu a hneď som cítil, že nie som doma. Krásne východoslovenské nárečie pri informačnom okienku mi ukázalo, že aha tu sa rozpráva trochu inak ako som zvyknutý. Najlepšie bolo keď ma zbadal asi 5 ročný chlapec a vraví “dzciii, pána čo to robíte ujo?“ Ani to neviem napísať ale poznáte ten výraz. Páčil sa mu môj statív :)

Prvýkrát som pocítil z mojej strany neskúsenosť, respektíve podcenenie situácie. Nepozrel som si otváracie hodiny hlavnej katedrály svätej Alžbety na košickom námestí. Hlavný klinec východného filmového ťaženia. Otvorené celý týždeň len akurát v pondelok, keď som tam ja, tak majú zatvorené. Bol som z toho trošku mimo o to viac, že som si to mohol v pohode o deň prehodiť len som sa slabšie pripravil. Nehádzal som však flintu do žita a na druhý deň som vstal o niečo skorej a bežal rovno do katedrály. Časovým sklzom som si trochu zahustil deň pretože ešte o 10:00 som bol v Košiciach a to ma čakal ešte Prešov a Poprad. O to horšie bolo to, že posledný autobus z Popradu do Banskej Bystrice mi odchádzal o 17:00 ak som chcel byť v kresťanskú hodinu doma. Takže jedine čo mi ostávalo je si to všetko dôkladne naplánovať aby som sa nezdržiaval. 

V Prešove ma privítalo dlhé námestie. Škoda, že na najvyššiu budovu námestia som sa nedostal. Človek by aj zaplatil za výhľad z vežičky ale komu keď v kostole okrem modliacich ľudí nikto nebol. Poslednou zastávkou bol Poprad. Neostávalo mi už veľa času na toto krásne Podtatranské mesto. Nabudúce si zaslúži toto mesto viacej pozornosti z mojej strany. Za pobavenie stojí prehováranie jednej milej slečny aby som vyšplhal na 30 metrový komín. Ona mi dá výstroj a aj zabezpečí istenie. No mať tak o hodinu viacej času, tak sa do toho aj pustím.

  

Druhý a tretí filmovací deň – NR, BB, ZV

Druhý a tretí deň patril mestám v strede Slovenska. Nitra a jej slávny hrad. Musím sa priznať. Konal som proti pravidlám, ale nevedomky. Nazrel som do katedrály vedľa hradu. Žiadny oznam, proste nič. Tak si idem ďalej schodiskom. Ciel bol jasný. Vystúpiť po schodoch čo najvyššie a spraviť krásne zábery mesta. No schody skončili a žiadny nadpis, žiadna ceduľka. Tak som neváhal a idem dnu. Mal som síce pocit, že tu asi turisti nemajú čo hľadať ale tak už keď som tu... Po chvíľke sa ocitnem v nejakej predsieni. Zrazu vidím obývaciu izbu a mne to svitlo. Veď ja som asi u nejakého farára a možno aj biskupa a ak rýchlo neujdem, bude zle. Naštastie som bol buď veľmi rýchly alebo farár veľmi pomalý. Nič sa teda nestalo a ja som šiel ďalej. Už len jedna nepríjemná vec sa mi stala, ale je to tak normálna vec v súčasnosti, že to ani nemusím nejak špeciálne opisovať. SBSkár si ventiloval stres z práce na mne, keď som sa pokúšal spraviť zábery z 3 poschodia nákupného centra Mlyny a vyhodil ma bez záberov. 

O to viac som sa potom snažil vo Zvolene. Kde som po dlhšej dobe navštívil Zvolenský zámok. Veľmi sa mi páčilo aj námestie. V tomto meste som prežil študenské časy takže na toto mesto nedám dopustiť. 

Bystrica klasika. Krásna ako vždy. Okorenil som to zábermi z Beniczkého domu, kde som využil malú prestávku na svadbe a fotografoval. Asi najväčšie prekvapenie bolo keď som využil futbalové kontakty a dostal sa do izby hotelu LUX na 13 poschodí a spravil tiež pár originálnych záberov. Chcelo to ešte kalváriu a nejaký záber z Urpínu ale žiaľ tam som sa nedostal.

Ďalší plán je výlet na ďaleký východ. O tom viac nabudúce.

Prvý natáčací deň - Bratislava

Leto ako na Sicílii a ja bez krému, čapice alebo inej ochrany robím zábery na moste Apollo v Bratislave. Ľudia musia ukazovať prstom prečo tento mladík v tele chlapa v stredných rokoch o 12:00 v najväčšom úpale skladá a rozkladá statív. Hrá sa s filtrami a divoko stláča spúšť fotoaparátu v pravidelných intervaloch. Nie je to veru najlepší čas na robenie záberov, ale chcem naraz toľko stihnúť, že nevydržím do večera čakať. Projekt oficiálne zahájený a ja začínam svoju cestu za timelapsovým filmom s použitím tilt shift efektu. 

Z dnešného dňa ma najviac dostalo UFO. Presnejšie výhľad z nového mostu terasy UFO. Ten kto zamieri do Bratislavy a chce vidieť čo ešte nevidel nech jeho kroky zamieria presne sem. Nerobím žiadnu reklamu reštaurácii aj keď mi dali zadarmo vstup. Naozaj to stojí za to. 

Ďalej nasledoval klasický turistický scenár v podobe návštevy Slavínu, hlavného námestia, areálu Eurovea. Nejaká ta loďka z nového mostu SNP. Zakončil som to vlakovou stanicou a ostatné nebudem prezrádzať.  Bratislava je krásne mesto, ktoré má vždy čo ukázať.

Filmárska cesta po stopách krásy slovenských miest

A je to tu. Niečo špeciálne, netradične, nezahraničné. Cestovanie o samote po našom krásnom Slovensku. Vytvoril som projekt “naše krásne malé mestá“, v ktorom zachytím krásu slovenských miest netradičným spôsobom. Dostal som mimoriadnu podporu od svojich kamarátov, známych, rodiny a ja sa môžem vydať za dobrodružstvom po našom najkrajšom Slovensku. Cesta je naplánovaná presne tak, ako ukazuje severná a južná cesta na mape. Začínam hlavný mestom. Obhliadnem si Nitru, Zvolen, moju rodnú Banskú Bystricu. Ďalej sa vydám na dobrodružnú cestu východu. Tam sa oddám krásam európskeho mesta kultúry Košiciam. Navštívim Prešovské koňare a južnú cestu zakončím pod Tatrami v Poprade. Severná cesta začne v Trnave. Zastávku si spravím v meste módy Trenčíne. Posledné dve mestá Žilina a Martin ukážu svoje prednosti na konci filmárskej cesty.

Niečo málo o projekte

Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo robím tento projekt? Čo je účelom projektu? Dá sa takto zarobiť, vrátia sa ti investície dané do projektu atď...? Takýchto otázok som mal naozaj veľa. Ja by som to celé otočil a skôr by som sa opýtal. Prečo nespraviť takýto projekt? Prečo neprecestovať celé Slovensko a vychutnávať si jeho krásu. Navštívil som už toľko európskych miest. Je to trendy, ale čo tak navštíviť 11 slovenských miest za týždeň? Možno to bude väčšie dobrodružstvo ako cesta do Barcelony či Manchestru. Uvidíme. Každopádne je to výzva, spomienky a skúsenosť, pre ktorú sa to celé oplatí robiť.