Liverpool mesto hudby

Skúsenosti so spánkom na letisku som mal už v Budapešti pri predchádzajúcej ceste, takže v Liverpoole som to mohol pokojne zopakovať. Do Liverpoolu na letisko Johna Lenona som pristál v utorok v noci o 10:30. Už názov letiska hovorí o tom, že sa to v Liverpoole bude celé točiť okolo štyroch chrobáčikov the Beatles. Vedel som, že priletím takto v noci, takže v rámci bezpečia už nebude rozumné ísť takto proti noci hľadať hostel. Takže som sa rozhodol prenocovať opäť na letisku.  Keď som spal na letisku v Budapešti, vtedy som našiel zázračný nápoj na spánok. Čuduj sa svetu je to pivo. Nekupoval som si Anglické, pretože sú to pre mňa patoky. Kúpil som si plechovku belgickej Stelly. 

Po 2 hodinovom čítaní knižky o podnikaní a pinty piva som začal pomaličky driemať. Nemal som však pohodlnú sedačku, ktorá by mi umožnila pohodlné driemanie. Špekulujem a premýšľam. Na celom letisku bola len jedna kaviareň aj to zatvorená. Kaviareň s názvom Starbacks sa mi stala vykúpením a neskoršie popri cestovaní aj oddychovým bodom pre ďalšie dobívanie miest. Už pred 10 rokmi v Amerike som si túto kávu obľúbil. Možno aj preto, že na Slovensku takéto Americké kaviarne nemáme lebo sú na naše pomery drahé.

Aby som neodbáčal od témy, pokračujem. Pri vstupe do kaviarni som ignoroval nápis DO NOT ENTER a potichúčky si spojil 3 gauče do jednej roviny a uložil sa spať. V najhoršom prípade by ma polícia iba napomenula a ja by som putoval naspať na nepohodlné sedadlo, hneď pri vstupných dverách letiska. Po asi hodinke driemania, prišla na mňa potreba toalety. Zbalil som celú 25 kilovú batožinu pozostávajúcu s veľkého a malého ruksaka a vydal sa potrebu ošetrenia výstupov. Po príchode ma nemilo prekvapilo, že mi už miesto obsadil nejaký iný vandrák. Hľadanie sa začalo odznova. Situáciu som zachránil a našiel nové sedadlá. Už to nebol taký luxus ale stačilo. Prvým ranným spojom som namieril do mesta hudby - Liverpoolu.

Batozina zložená v hosteli a moja prva zastavka ALBERT DOCK, malý útulný prístav. Ďalšie zastávky sa niesli v poznávaní pamiatok mesta. To už nebudem rozpisovať. Každá druhá ulica mala niečo spoločné s The Beatles alebo Johnom Lennonom :) . Po piatom obchode The Beatles Store som to už prestal počítať. Ešte registrujem 3 krčmi s The Beatles tematikou, jednu ulicu Lennon street a dokonca aj známy hotel podľa ktorého sa volá aj pesnička The Hard Day Night. Aspoň si to myslím. Zaparkovaná žltá ponorka o ktorej Paul McCountry spieva to zaklincovala. Štadión Liverpoolu - Anfield Road som už vyškrtol z mojho plánu, pretože túto atrakciu nechám na druhý deň ale v inom meste. 

Zaujímavosťou určite bude moj nový výmysel výučby angličtiny. Nazval som ho "Gospel learning". Došiel som nahno nasledovne. Moja cesta zamierila do Liverpoolskej katedrály. Bola obrovská. Vnútri spievali anglické pobožné piesne Gospel. Počúval som sa a celkom sa mi to páčilo. Hudba pripomínala moje hry zo stredovekého prostredia, ktorými si niekedy krátim večeri. Ľudia sa začali zbierať a ja som vytušil, že začne bohoslužba. Rozhodol som sa vrámci učenia angličtiny, vypýtať si modlitebnú knižku, ktorá mi bude slúžiť ako kontrola toho čo farár vysloví. Zdokonalím si tak odposluch a keď niečomu nebudem rozumieť, pomôže mi knižka. Samozrejme vypustil som pre mňa nepodstatné kľakanie a prežehnávanie, od toho som tam nebol a zúčastnil sa tak hodinovej výučby angličtiny v podaní Liverpoolskeho farára. Modlitebnú knižku mam ako talizman na tento zážitok.

Od dnes nazývam tento druh výučby jazyka ako Gospel learning. 

Večer som zašiel do najznámejšej krčmi v Liverpoole The Covern Pub. Tu začala slávnu cestu práve skupina The Beatles. Kúpil som si pivo a počúval živú hudbu. Chlap čo spieval, mal presne rovnaký hlas ako John Lenon.  Netrvalo dlho a začali si ku mne prisadať ľudia. Boli to študenti z rôznych krajín. Taliansko, Nemecko, Rakúsku, Saudská Arábia a dokonca tam bol aj študent z Lýbie. Takýmto ľudom je rozumieť ľahko. Používajú rovnakú slovnú zásobu ako ja. Nemajú britský prízvuk a hovoria témy, ktoré sa učia na každej škole. Zarosprávaný jazykových vodách som sa plavil nejaký čas a ani si neuvedomil, že som vypil tri pivá. Aby som to neprehnal a neožral sa ako Ír, tak som šiel domov. Aj tak by to študenti o 10 rokov mladší než ja nado mnou nevyhrali. Majú ešte nevycvičené pečienky :)

Cestovateľské rady

V tomto meste nepotrebujete žiadnu mapu. Síce mesto nemá metro a fungujú tu len autobusy, zato značenie mesta je brilantné. Všetko krásne popísane do posledného detailu. Na každom kroku je informačné centrum, takže sa nestratíte. Život v meste žije nočným životom, pretože je tu veľa mladých študentov učiacich sa angličtinu. Centrum mesta sa dá prejsť peši za niekoľko minút. Ľudia čo radi nakupujú si prídu na svoje. V centre mesta je obrovské nákupne centrum.