Vstávať som chcel o pol šiestej, ale telo sa už nevedelo dočkať novej skúsenosti a ja vstávam 4:00. Raňajky, hygiena, zapínam hodinky a prvé kilometre sa už točia. Cieľ celodený výbeh okolo rodného mesta Banská Bystrica tak, aby to vyšlo na 100km. Do rezervy beriem čelovku, ale v kútiku duše dúfam, že ju nebudem potrebovať.
 |
| Plánovaná trasa |
Vedel som, že na tejto ceste budem riešiť a odstraňovať kopu malých, ale aj veľkých problémov. Ultra je o tom. Vyriešim jeden problém, bežím, bežím, príde další, riešim, bežím, a tak dookola. Nečakal som, že prvý problém príde na 5 km niekde v Skubíne. Dlhá ulica, všade domy a ja “musím”. Ale, kde? Okej tento problém nerozpíšem. Vyriešené.
Mapu som mal so sebou, ale chcel som vyskúšať navigáciu v hodinkách. GPX súradnice ma mali navádzať počas celého dňa, keďže plánujem bežať aj mimo turistické cesty. Prvé kilometre mi to vôbec nešlo a kufroval som každú chvíľku. Nie a nie sa trafiť na správnu trať. Prvých 10km a ja strata pol hodinky oproti predpokladom.
Dostávam sa do Malachova, kde to ako tak poznám a už šlapem smer Pršany. Odtiaľ sa pozerám na vysoký kopec Panský diel a zamrazíma ako je to ďaleko. Vravím si, keď budem tam, tak to budem len na polceste 😞
 |
| Výhľad z Pršian |
Nasleduje nie veľmi obľúbená trasa, využívaná hlavne bežkármi v zime. Prameň Grófov obed, či zaujímavé teplotné rozdieli v lese pridávajú na nálade. Dostávam sa na Králiky, kde si opäť vyťahujem “kufor” v podobe zlej odbočky. Neviem prečo som mal v hlave, že je potrebné vybehnúť až hore na Králiky, keď na mape ja jasne zakreslené “hore nechoď, ale do prava smer Tajov”.
Krásne lúky smer Tajov, Riečka až prichádzam na Riečianske sedlo odkiaľ si to skracujem do Uľanky. Do Jakuba sa mi nechcelo. V Uľanke mi došla voda a krčma bola zavretá. Do Španej doliny stúpam s vyplazeným jazykom. Odmena v podobe dobre vychladenej desiatky a príjemný úsmev čašníčky v rokoch pridáva energiu. Smerom na Šachtičky stretám rodinku turistov. Deti v predu na 100 metrov, rodičia v zadu tesne pred infarktom. Šachtičky - Selčiansky diel nekompromisne po žltej. Žiadne Zachádzky v tomto pekelnom 30 stupňovom teple. V Selciach sa napájam na cestu, ktorá ma priviedla na miestny Salaš, ktorý stráži rozzúrený trhač ľudského mäsa - jazvečík.
 |
| Selčiansky diel |
Došla voda už po tretí krát a ja sa obávam či to dobehnem do Slovenskej Ľupče. Mením smer cesty a už sedím s miesnymi ochutnávačmi piva v krčme Priechodu. Odtiaľ sa snažím napichnúť na cestu podľa plánu a po 15 minútach som ju našiel. Ľupča ma privíta kávou a radlerom. Zapamätal som si, že z Lupče je to zelenou na Ponickú Lehôtku akurát som si nevšimol, že z Ľupče to ide na dva smery zelenou. Ja si nešťatne vyberám tú čo ide na Ľubietovú. Problém by to nebol, pokiaľ by som to zistil hneď a nie až po hodine. Takže ďalší kufor a ja už naozaj musím zmeniť návratovú cestu. Plán ísť cez Poniky nevyšiel a ja volím cestu cez Šalkovú popri Hrone. 90 km poriadna kríza a bez Redbulu by ma hľadali ešte dnes. Chýbajú mi kilometre tak sa ich snažím nazbierať na Vartovke. Ale je to o hubu keď telo cíti, že je už doma a musí ešte vymýšľať kilometre na prázdno. Po 97,5 km som nakoniec dorazil domov a tie 2,5 kilometra nechávam vyhniť do stratena.
Bol to nádherný krst a meranie svojich síl pri sólo behu bez podpory. Teploty ma nešetrili, ale tak to má byť. Musí to bolieť aby zážitok stál za to.
Večer si dávam horúci vývar, ktorý ma zázračne postavil na nohy. Strečing rutinérsky sabotujem :)
Track mojej cesty https://connect.garmin.com/modern/activity/5188075725
Príspevky
0 comments:
Zverejnenie komentára